Pre väčšinu z nás je myšlienka cestovania v čase obmedzená predstavami, ktoré nám vniesli rôzne romány či práce vedcov. Pre mnoho fyzikov je ale cestovanie v čase veľmi reálna myšlienka postavená na štruktúre vesmíru, v ktorom žijeme.
V skutočnosti, mnoho dnešných najvýznamnejších vedcov verí, že jedného dňa bude môcť ľudstvo cestovať v čase dopredu i späť tak ľahko, ako vieme dnes lietať lietadlom. Dokonca aj Stephen Hawking v to verí. Vyzerá to tak, že čas nie je tuhý či pevný predmet. Aj Doctor Who by vám povedal, že čas je „skôr veľká lopta vratkej, časovej… veci“.
Prečo? Na začiatok budeme musieť začať veľkým géniusom – Albertom Einsteinom. Na začiatku dvadsiateho storočia zmenil Einstein všetkým ľuďom predstavy o čase a priestore.
Einstein povedal, že by sme o čase a priestore nemali premýšľať ako o dvoch samostatných prvkoch, ale ako o jednom – časopriestore. Ak teda vieme cestovať priestorom, potom by sme mali teoreticky vedieť cestovať aj časom. Čas sa stáva ďalším, štvrtým rozmerom, ktorým by sme sa mali vedieť pohybovať.
Podľa Einsteinovej teórie by sme mohli cestovať rýchlejšie ako rýchlosťou svetla, a preto by sme boli schopní cestovať v čase dopredu. Problém s touto teóriou je však taký, že nikto z doterajších vedcov nevie prísť na to, ako by mohol človek cestovať rýchlejšie ako rýchlosťou svetla. Ak by ste chceli vedieť, rýchlosť svetla sa rovná 300-tisíc kilometrov za sekundu.
Čo by sa však stalo, ak by sme vedeli cestovať rýchlejšie ako rýchlosťou svetla? Ak by sme vedeli postaviť kozmické lode, ktoré môžu lietať rýchlejšie ako je rýchlosť svetla, potom by jeden deň na palube bol rovnocenný jednému roku na Zemi.
Profesor Stephen Hawking nedávno vysvetlil: „Dosiahnutie tejto rýchlosti bude trvať viac ako šesť rokov plných driny. Po prvých dvoch rokoch by sme mohli dosiahnuť polovičnú rýchlosť svetla, ktorá musí byť ďaleko od našej slnečnej sústavy. Po ďalších dvoch rokov by sme touto rýchlosťou vedeli cestovať na 90 percent. Po ďalších dvoch rokov plných driny bude vedieť loď dosiahnuť plnú rýchlosť, a tak by sa každý deň na lodi rovnal jednému roku na Zemi. Pri takýchto rýchlostiach by cesta na okraj galaxie trvala pre ľudí na palube tejto lode iba 80 rokov.“
Znie to veľmi dobre, však? Boli by sme schopní cestovať v čase dopredu a dosiahnuť neuveriteľné vzdialenosti v relatívne krátkom čase. Na potencionálne obývateľnú planétu Proxima Centauri b by sme sa vedeli dostať už za 4,22 roka. Bohužiaľ, keby sme sa vrátili spať na Zem, naša celá rodina by bola pravdepodobne mŕtva.
Teoretický fyzik Brian Greene z Kolumbijskej univerzity vysvetľuje: „Keď vystúpite z lode, budete len o rok starší, avšak na Zemi by už prešli stovky miliónov rokov. Možno by ste prešli tisíc či aj milión rokov v závislosti na tom, ako ďaleko by ste cestovali.“
Ďalšie cestovanie v čase zahŕňa cestovanie pomocou červých dier spojených medzi určitými oblasťami časopriestoru. Michio Kaku, fyzik na New Yorksej univerzite povedal:„Červie diery sú naša budúcnosť, no zároveň aj minulosť. Musíme byť preto veľmi opatrní.“
To, že sa skutočne pohybovať v čase dá, sa už raz aj skutočne stalo. Ruskému kozmonautovi Sergejovi Krikaľovi patrí rekord pre najdlhšiu dobu strávenú vo vesmíre (803 dní, deväť hodín a tridsaťdeväť minút), ale taktiež drží rekord ako človek, ktorý cestoval v čase najďalej. Prečo? Vďaka účinkom dilatácie času, Krikaľov skutočne žije o 0,02 sekundy menej ako všetci ostatní na tejto Zemi. To teda znamená, že v skutočnosti vo svojej budúcnosti žije o 0,02 sekundy skôr.
Všetko, čo chceme vytvoriť je veľmi zložité hlavne preto, lebo pre cestovanie v čase je potrebné mať polovicu našej hmotnosti. Všetko čo chceme vytvoriť, preto musíme robiť s rozumom, aby sme sa na našich snoch nepopálili.
interez.sk (Stella K.), viralthread.com
Nahlásiť chybu v článku