Zistenie, ktoré bolo publikované v karentovanom časopise The Canadian Jornal of Neurological Sciences, doslova vyrazí dych všetkým, ktorí sú presvedčení, že po smrti je jedinou starosťou nášho tela pekne-krásne sa rozložiť meter pod zemou a tak sa stať súčasťou ekosystému.

„Neverím,“ možno prebehne mysľou nejedného z nás. Vedci však zmerali mozgovú aktivitu až 10 minút po tom, čo prestali fungovať všetky telesné funkcie. Inými slovami, mozog si „ide svoje,“ aj keď telo už je klinicky mŕtve. Z toho vyplýva, že vedomie nie je súčasťou mozgu, ale niečoho, čo sa nedá uchopiť a lokalizovať.

Publikovaný výskum sa uskutočnil na Univerzite v Západnom Ontariu v Kanade. Vedci použili na meranie elektroencefalogram (EEG), ktorý zaznamenáva mozgovú aktivitu. Štyrom pacientom, ktorí sa už nachádzali v štádiu klinickej smrti, elektroencefalogram zaznamenal mozgovú aktivitu.

Štúdia sa môže zdať prelomová. Aktivita v mozgu pacientov bola zaznamenaná po zástave srdca s ohľadom na iné indikátory, ktoré svedčia o klinickej smrti. Mozog vykazuje delta vlny, ktoré sú vo vedomí človeka aktívne v čase hlbokého spánku. Štúdia poukazuje na to, že smrť je jedinečným zážitkom, ktorý dokážeme vnímať.

Mozgová aktivita u troch zo štyroch analyzovaných pacientov prestala po pár minútach, no u štvrtého pacienta boli delta vlny zaznamenané aj 10 minút po telesnej smrti. Vedci samozrejme na to nepoznajú odpoveď. Interpretácia výsledkov nie je jednoduchá. Vedci sa dokonca domnievali, že prístroje sú pokazené, ale to sa (našťastie) nepotvrdilo. Ukazuje sa, že existujú veci medzi nebom a zemou, ktoré nevieme vysvetliť.

„Je ťažké predpokladať fyzickú príčinu pre aktivitu, zaznamenanú na EEG prístroji, pretože nastala po zastavení krvného obehu,“ tvrdia vedci vo svojej štúdii.

Taktiež zistili, že neexistuje žiadny dôkaz pre takzvané „smrteľné vlny“, čo je nárast mozgovej aktivity pár okamihov pred smrťou. Vedci nenašli ani žiadne prepojenie medzi okamihom, kedy pacientovi prestalo byť srdce a EEG záznamom. Vedci upozorňujú, že ich štúdia, môže viesť k etickým otázkam. V prípade darcovstva orgánov sa za smrť považuje zastavenie cirkulácie, ale podľa vedcov môžu vzhľadom na výsledky štúdie nastať určité „medicínske, právne a etické problémy.“

Neuroskeptici však poukazujú na to, že výskum bol prevedený len na malej vzorke ľudí, pričom pacienti boli vážne chorí a pod ťažkými sedatívami. Darmo, kto nechce, ten neuverí, ani keď má dôkazy. Niektoré posmrtné štúdie však taktiež ukazujú na niečo zaujímavé. V ScienceAlert štúdie z roku 2016 poukazujú na to, že niekoľko dní po smrti máme funkčných viac než 1 000 génov. A to stojí na zamyslenie.

Niekto je presvedčený, že nie sme nič, len tok DNA valiaci sa časom a priestorom. Ale pre tých, ktorí veria na posmrtný život, môže byť toto zaujímavé zistenie, ktoré nepriamo potvrdzuje, že život (nikdy) nekončí.

Pozri aj: To, čo sa deje s ľudským telom po smrti človeka, je skutočne desivé

interez.sk (Michaela) iflscience.com