Chrumky

Kto by nez­bož­ňo­val túto tra­dičnú slanú pochúťku, ktorá nesmie už roky chý­bať v žiad­nej správ­nej slo­ven­skej krčme či bufete? Kuku­ričné ara­ši­dové chrumky od nit­rian­skej spo­loč­nosti MIVA, ktoré sa vyrá­bajú od roku 1974, však náj­deš aj na pul­toch super­mar­ke­tov. Obľú­bené chrumky sú už od čias socia­lizmu vyhľa­dá­va­nou pochúť­kou na kaž­dej oslave, či len tak, pri pose­dení s pria­teľmi. Ich jedi­nečná chuť, ako aj bielo-modro-čer­vený obal, zostá­vajú viac ako štyri dekády nezme­nené. Ide teda o kla­siku so všet­kým, čo k tomu patrí!

Horalky

Horalky od peči­vární Sedita môžeme s čis­tým sve­do­mím pova­žo­vať za národnú slad­kosť. Táto obľú­bená maškrta zo Serede nám úspešne pomáha zahnať hlad a chúťky na sladké už od roku 1965. Oplá­tok s ara­ši­do­vou nápl­ňou a kaka­ovou pole­vou po obvode, zaba­le­ných v špe­cifickom čer­veno-modro-bie­lom obale s vyob­ra­ze­ním kvetu ples­nivca a tatrans­kého štítu, sa ročne vyrobí až neuve­ri­teľ­ných 160 mili­ó­nov kusov.

Treska v majo­néze 

Syno­ny­mum pra­cu­jú­cej triedy a fast­food socia­lizmu sa teší svo­jej obľube už viac ako 60 rokov, keďže výroba tohto šalátu z tres­ko­vi­tých rýb od spo­loč­nosti RYBA Košice sa datuje do roku 1954. Pôvodnú recep­túru tresky v majo­néze má na sve­domí rodák z Nového Mesta nad Váhom, kuchár Július Boško, ktorý ju vytvo­ril na objed­návku vte­daj­šieho vede­nia firmy. Táto slad­ko­kyslá pochúťka sa v časoch socia­lizmu pre­dá­vala iba na Slo­ven­sku. Mimo slo­ven­ských hra­níc ju bolo možné dostať len v Ostrave, kde si ju vyžia­dali Slo­váci pra­cu­júci v ostrav­ských baniach. Na tresku v majo­néze nedajú mnohí Slo­váci dodnes dopus­tiť. Veď keď už nič iné, treska s rož­kami to vždy istí.

Pigi čaj

U nich taká oby­čaj, pije sa len pigi čaj — znie text piesne z roku 1988 od sku­piny Zenit. Je v ňom kus pravdy, pre­tože legen­dárny Pigi čaj bol svojho času jedi­ným por­ci­ova­ným čajom v celom Čes­ko­slo­ven­sku. Pigi čaj, ktorý môžeme s čis­tým sve­do­mím nazvať aj feno­mé­nom medzi slo­ven­skými čajmi, sa na domá­com trhu drží už vyše 50 rokov, a ročne sa ním vraj naplní až 55 mili­ó­nov šálok.

Deva

Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čoko­ládka. Presne takto znel slo­gan azda naj­zná­mej­šej slo­ven­skej čoko­lá­do­vej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrá­bať pred viac ako pol sto­ro­čím v tre­bi­šov­skom závode. Hoci fab­rika po zmene režimu viac­krát zme­nila aj maji­teľa, v roku 2013 sa jej cho­pili bra­tia Kai­fe­rovci z Košíc, ktorí chcú tento čoko­lá­dový výro­bok opäť dostať do pove­do­mia ľudí — najmä mlad­šej gene­rá­cie. Tyčinka z bel­gic­kej mlieč­nej čoko­lády s mliečno-rumo­vou nápl­ňou zaoba­lená do bielo-mod­rého obalu, z kto­rého vykúka iko­nické diev­čatko so šatôč­kou na hlave, si svoju pôvodnú recep­túru a nadš­tan­dardnú kva­litu drží už od roku 1951.

Snehulky

Medzi nestar­núce cuk­ro­vinky roz­hodne pat­ria aj Sne­hulky, men­to­lové cuk­ríky z výroby naj­star­šej slo­ven­skej cuk­ro­vin­kár­skej fab­riky FIGARO. Ich his­tó­ria siaha do roku 1969, kedy ich recep­túru vymys­lel dlho­ročný pra­cov­ník a vedúci výroby fab­riky FIGARO, Ing. Štrba. Sne­hulky si okam­žite zís­kali množ­stvo priaz­niv­cov po celom Česk­lo­slo­ven­sku, a zara­dili sa medzi prvé men­to­lové cuk­ríky na osvie­že­nie dychu v kra­jine. Tieto legen­dárne cuk­ríky sa dodnes pre­dá­vajú nie­len na Slo­ven­sku, ale aj v sused­nom Česku a Maďar­sku, a sú zaru­če­ným osvie­že­ním v kaž­dom roč­nom období.

Ari­zonky

Ryžové Ari­zonky sa podľa tra­dič­ného postupu a rokmi ove­re­nej recep­túry vyrá­bajú v závode B. M. Kávo­viny v Seredi už od roku 1966. Šesť­de­siat gra­mové bale­nie plné pas­te­lovo sfar­be­ných slad­kých ryžo­vých pochú­ťok zhl­tne na počka­nie snáď každý z nás, a to bez roz­dielu veku. Či ste malí a či veľkí, Ari­zonky zostá­vajú kla­si­kou, ktorá nikdy neo­mrzí.

Vinea

Naj­väč­šia kon­ku­rentka Kofoly, Vinea, sa zro­dila v roku 1973, kedy Vinár­ske závody v Pezinku obdr­žali štátnu zakázku, kto­rej úlo­hou bolo vytvo­riť kon­ku­ren­ciu pre zahra­ničné kolové a cit­ru­sové nápoje. Po páde komu­nizmu však pre Vineu nastali tem­nej­šie časy, a jej pro­duk­cia sa začala postupne zni­žo­vať. Našťas­tie tento uni­kátny nápoj s hroz­no­vou chu­ťou v polo­vici 90-tych rokov opäť vrá­tilo do hry vinár­stvo Vitis Pezi­nok. V roku 2008 Vineu odkú­pila spo­loč­nosť Kofola a.s. Vinea sa svo­jej popu­la­rite teší dodnes nie­len na domá­cej pôde, ale aj v Čes­kej repub­like.

BB puding

Slo­ven­ská pudin­gová kla­sika bola zrejme súčas­ťou det­stva kaž­dého z nás. O tom, že je recep­túra BB pudingu jedi­nečná, svedčí aj fakt, že v regá­loch našich potra­vín úspešne zotr­váva tak­mer 70 rokov. Málo­kto však vie, že za jeho recep­tú­rou stojí pieš­ťan­ský lekár­nik, ktorý pôvodne hľa­dal die­te­tickú výživu pre doj­čatá. Aj keď sa prvotná výroba BB pudingu spus­tila v pieš­ťan­skom pod­niku Pan­vita, po vojne sa pre­sťa­ho­vala do Slo­va­ko­farmy v Hlo­hovci. V polo­vici 50. rokov však výrobu BB pudingu pre­vzali Škro­bárne Bole­ráz, ktoré preň záro­veň dodá­vali kuku­ričný škrob. V 90-tych rokoch bol BB puding odkú­pený spo­loč­nos­ťou Dr. Oet­ker, ktorá ho vyrába dodnes.

Zlatý Bažant

His­tó­ria naj­zná­mej­šieho slo­ven­ského piva Zlatý Bažant siaha až do roku 1969, kedy bol v Hur­ba­nove zalo­žený pivo­var. Prečo práve Hur­ba­novo? Mohla za to atrak­tívna poloha tohto malého mes­tečka, ktoré sa vďaka svo­jej ide­ál­nej klíme a úrode kva­lit­ného jač­meňa stalo Mek­kou slo­ven­ského pivo­var­níc­tva. Okrem toho je však oko­lie Hur­ba­nova známe aj pre zvý­šený výskyt bažan­tov, a presne tento fakt stál aj pri zrode názvu tohto zla­tis­tého moku. Popu­lárne slo­ven­ské pivo Zlatý Bažant bolo už 10 rokov po zalo­žení hur­ba­nov­ského pivo­varu vyvá­žané do 12 kra­jín, čím si zaslú­žene zís­kalo ozna­če­nie sve­tové slo­ven­ské pivo. Zlatý Bažant bol tak­tiež prvým pivom v Čes­ko­slo­ven­sku, ktoré sa začalo pre­dá­vať v ple­chov­kách, a to kon­krétne v roku 1971. Pivo­var od roku 1995 patrí spo­loč­nosti Hei­ne­ken, a naďa­lej sa u Slo­vá­kov teší mimo­riad­nej obľube.

Pozri aj: 5+ tipov na to, ako z vianočného večierka neurobiť totálnu frašku

 Startitup.sk