Ak ste si mysleli, že vás už príbehy o domorodých kmeňoch z Amazonského pralesa nemajú čím prekvapiť, teraz vás vyvedieme z omylu. V dažďových lesoch východného Ekvádora totiž žije približne 4-tisíc členov kmeňa Huaorani, ktorí sú kvôli úplnej izolácii od civilizácie a špecifickému spôsobu života priam ukážkovým príkladom evolúcie izolovaných populácii. Ak chcete vedieť, čo tým máme na mysli, čítajte ďalej.

V dažďových pralesoch východného Ekvádora sa, žiaľ, nenachádzajú žiadne fast foody ani reštaurácie, a preto ak si chcú členovia kmeňa Huaorani zaobstarať potravu, musia si ju sami najprv uloviť. Títo divosi však nelovia len tak hocijakú zver – okrem divokých svíň sa totiž špecializujú sa na lov opíc a tukanov, ktorí ale žijú výhradne vysoko v korunách stromov. Z tohto dôvodu sa obyvatelia kmeňa naučili liezť po stromoch, čo sa razom stalo spôsobom ich života a nič netušiac si tak určili aj smer svojej vlastnej evolúcie.

V Ekvádore žije približne 300 druhov opíc, z ktorých však žiadny nie je ohrozený. Ich lov preto nepredstavuje žiadny problém

Takýmto spôsobom lovia svoju korisť – vylezú na strom do správnej výšky, odkiaľ pomocou dlhej fúkacej trúbky vystrelia na svoj cieľ jedovatú šípku

Ich úplná izolácia od okolia totiž zapríčinila, že členovia tohto kmeňa sa krížia iba medzi sebou a to umožnilo vznik veľmi zvláštnej mutácii chodidiel, ktorá je výsledkom ich každodenného šplhania po stromoch, a ktorá z týchto ľudí spravila výnimočných lovcov. U väčšiny z nich sa totiž vyvinul veľmi zvláštny typ chodidiel, ktoré sú veľmi ploché a ohybné, čím im veľmi uľahčujú pohyb v korunách stromov. Okrem toho je u týchto ľudí tiež bežné, ak majú na už tak dosť zdeformovaných chodidlách (a niekedy dokonca aj na rukách) až 6 prstov. Vďaka tomu potom môžu pohodlne šplhať po akomkoľvek strome, aby sa dostali do tej správnej pozície, z ktorej potom pomocou dlhých fúkacích trúbiek, ktoré sú ich hlavnou zbraňou, strieľajú jedovaté šípky na svoju korisť. Tú potom zvyčajne stiahnu z kože a upečú na ohni. Ženy, ktoré na lov nechodia a nemajú preto ani zmenené chodidlá, zasa zbierajú lesné plody a byliny, alebo z peria tukanov vyrábajú rôzne dekorácie a módne doplnky.

Ľudia z kmeňa Huaorani tráva počas svojho života až tak veľa času v korunách stromov, že to zmenilo smer ich evolúcie a vyvinuli sa im takéto vysoko špecializované chodidlá

Skupina žien oslavuje lovca, ktorý sa vracia domov s krásny úlovkom

Ten potom ženy upečú na ohni a hostina sa môže začať

Niekedy sa aj muži podieľajú na výrobe šperkov, napríklad náhrdelníkov z vtáčieho peria

Členovia tohto kmeňa, ktorým sa tiež hovorí Waorani alebo Waos, sú antropológmi považovaní pôvodných indiánskych obyvateľov Ameriky a tomu nasvedčuje aj ich jazyk, ktorý nemá žiadne spoločné črty so žiadnym z jazykov, ktoré sú v tejto oblasti bežne používané. V roku 1990 preto ekvádorská vláda vyhlásila ich domov za Waoranskú etnickú rezerváciu, čím zabezpečila ochranu ich domova pred ťažbou dreva či inými aktivitami, ktoré by mohli narušiť ich spôsob života.

Lovec pozorne sleduje svoje okolie a dúfa, že čoskoro spozoruje svoj ďalší cieľ

Ten môže vyzerať buď takto – v podobe malých primátov…

…alebo v podobe vtáka Tukana veľkozubého

Z niektorých vtákov sa naopak stávajú domáci miláčikovia

Pre ženy, rovnako ako aj pre mužov, je typické rozťahovanie ušných lalokov pomocou kostí alebo drevených krúžkov – dôvod je čisto estetický

Typické obydlie kmeňa Huaorani, ktoré je kvôli svojim rozmerom skutočne neprehliadnuteľné

Pozri aj: Najextrémnejšie zásahy do ľudského tela, ktoré praktizujú kmene z rôznych kútov sveta len kvôli svojím tradíciám

interez.sk (Erik Vlčák), dailymail.co.uk