Vedci nedávno študovali spojitosť medzi vierou v Boha a kritickým myslením. Už prvé zistenia sú však šokujúce a do istej miery kontroverzné. Podľa nich totiž majú ateisti väčšie predpoklady k tomu byť psychopatmi, zatiaľ čo veriaci ľudia bývajú menej inteligentní a tiež oveľa ľahšie zmanipulovateľní. Podľa vedcov má totiž to, či sme veriaci alebo nie, základ v našom mozgu.

Ateista = psychopat?

Najnovšia kontroverzná štúdia uvádza, že ľudia, ktorí neveria v akúkoľvek formu božstva, majú oveľa väčšiu tendenciu byť bezcitnými a manipulatívnymi. Ateisti tiež vykazujú viac čŕt, ktoré sú bežné aj u psychopatov. Naopak, veriaci ľudia tieto črty nevykazujú. Štúdia však neušetrila od kritiky ani ich – veriaci sú podľa zistení oveľa menej inteligentní ako neveriaci ľudia. Veriaci ľudia sú podľa zistení oveľa empatickejší a starostlivejší o ľudí v núdzi. Toto zistenie by mohlo byť kľúčom k objasneniu toho, prečo sú ženy empatickejšie ako muži. Majú totiž oveľa väčšie predpoklady byť veriacimi než muži.

Všetky tieto zistenia pochádzajú zo štúdií, ktoré boli vykonané na Case Western Reserve University v Ohaiu a na Babson College v Massachusets. Najdôležitejším a najprekvapujúcejším zistením pre vedcov je však to, že náchylnosť k tomu byť veriaci je zakorenená v štruktúre nášho mozgu.

Výsledky hovoria jasne

V sérii ôsmich experimentov, do ktorých sa zapojilo od 159 do 527 ľudí, vedci skúmali vzťah medzi vierou v Boha, analytickým myslením a morálnymi hodnotami. Všetkých osem pokusov prinieslo jednoznačný záver – čím viac je človek veriaci, tým je zároveň viac empatický a morálny. Zistilo sa, že empatia a morálne cítenie sú pozitívne ovplyvnené frekvenciou modlidieb či iných spirituálnych praktík. Navyše, vedci zistili tiež možnú podobnosť medzi ateistami a psychopatmi, pretože obe skupiny ľudí postrádajú rovnaké množstvo empatie. Pre porovnanie, typický psychopat vykazuje absenciu emócií pri pohľade na bolesť a utrpenie iných ľudí. A presne takéto črty podľa zistení vykazujú aj ateisti.

Mnoho experimentov, ako napríklad skenovanie mozgu a mozgovej aktivity dokazuje, že mozog má dve samostatné dráhy, ktoré sa aktivujú vždy, keď začneme premýšľať. Jedna zabezpečuje analytické a kritické myslenie, zatiaľ čo tá druhá zase sociálne a emocionálne myslenie. Podľa profesora Tonyho Jacka z univerzity v Ohaiu sa mozog dokáže pri spracovávaní podnetov z okolia sám rozhodnúť, ktorú dráhu aktivuje. Ak človek rieši etickú dilemu, zdravý mozog aktivuje jednu dráhu, pričom tú druhú utlmí.

Ľudia, ktorí veria v bohov či iné nadprirodzené bytosti, majú podľa zistení utlmenú aktivitu dráhy, ktorá zabezpečuje analytické myslenie, no naopak výrazne zosilnenú dráhu zabezpečujúcu empatiu. To však neznamená, že veriaci ľudia nemôžu dosiahnuť úspech vo vede či iných sférach, kde je práve spomínané analytické myslenie priam vyžadované. Práve naopak! Na základe záznamov, ktoré boli zhromaždené medzi rokmi 1901 až 2000 sa zistilo, že až 90% držiteľov Nobelovej ceny za vedu sú veriaci ľudia.

Pozri aj: Vedci skúmali mozog veriacich ľudí a prišli k záveru, ktorý ich veľmi prekvapil

interez.sk (Erik Vlčák), dailymail.uk