Obrovské množstvo cenných archeologických nálezov z rôznych historických období nám umožňuje nahliadnuť do dôb, ktoré sú už dávno minulosťou. Niektoré z týchto objavov nám ale rozvíjajú predstavivosť a vyvolávajú v nás otázky, na ktoré už dnes asi len veľmi ťažko nájdeme odpovede. Pozrite sa na týchto 12 úžasných archeologických nálezov, ktoré radikálne zmenili náš pohľad na dávnu históriu. 

Terakotová armáda

Keď miestny farmár z čínskej provincie Šen-si v roku 1974 začal kopať studňu, ani vo sne by ho nenapadlo, že tak urobí jeden z najúžasnejších svetových archeologických objavov. Tisíce terakotových bojovníkov spolu s koňmi, ale aj terakotovými vozmi strážili hrob cisára Š’-chuang-ti. Archeologický výskum tejto oblasti ukázal, aká vyspelá musela byť vtedajšia civilizácia. Tiež sa vyzdvihovala aj humanitná stránka, keďže dovtedy bolo bežné, že s mŕtvym cisárom boli pochovaní aj živí vojaci, aby ho sprevádzali posmrtným životom. Napriek tomu, že od objavu prešlo už niekoľko desaťročí, samotná cisárska hrobka doteraz nebola otvorená.

Zvitky od Mŕtveho mora

Nález týchto vysoko cenných zvitkov uskutočnili v roku 1947 beduíni, ktorí ich chceli speňažiť. Našťastie zvitky odkúpili uvedomelí historickí nadšenci, a tak sa tieto nesmierne dôležité artefakty nedostali do súkromných zbierok. Zvitky obsahujú starodávne náboženské texty a pochádzajú približne z druhého storočia pred Kristom. Texty majú veľký význam, lebo pomáhajú lepšie pochopiť súvislosti vzniku kresťanstva a približujú podobu judaizmu v danom období.

Bísutúnsky nápis

Tento nápis vytesaný do vysokej skalnej steny pri iránskej dedine Bisutún je najdôležitejšou pamiatkou staroperzštiny. Vďaka tomuto nápisu sa podarilo rozlúštiť klinové písmo. Nápis dal vyhotoviť kráľ Dareiros I. aby oslávil svoje víťazstvo nad rebelmi. Nápis je v troch jazykoch – staroperzštine, akkadčine a elamčine – a dopĺňa ho obraz Ahuramazdu, pod ktorým stojí kráľ a deväť spútaných vzbúrencov. Nápis objavil anglický cestovateľ a dobrodruh Robert Sherley počas svojej diplomatickej misie v Perzii v roku 1598.

Olduvai roklina

Táto roklina nachádzajúca sa v africkej Tanzánii je bohatá na predhistorické nálezy. Roklinu objavil nemecký entomológ Wilhelm Kattwinkel v roku 1911, keď do nej pri naháňaní motýľa spadol. V rokline bolo objavených vyše 100 nálezísk. Našli sa tu cenné vývinové štádiá človeka – Australopitekus, Homo habilis a Homo erectus. Takisto sa tu našli aj rôzne nástroje, ktoré títo „predľudia“ používali.

Angkór Vat

Najstaršie záznamy o tejto obrovskej kamennej stavbe sa datujú do roku 1601. V tej dobe Marcelo Ribandeyro zo Španielska narazil na podivný chrám Angkór Vat v kambodžskej džungli. Avšak nebol schopný vyriešiť záhadu pôvodu chrámu a ten zostal zabudnutý po viac ako 200 rokov. Angkór Vat je najväčšia náboženská pamiatka na svete. Je to masívna trojstupňová štruktúra s množstvom schodísk a chodieb, korunovaná  piatimi vežami. Chrám je vybudovaný v klasickom štýle khmérskej architektúry. Stal sa symbolom Kambodže, je aj na národnej vlajke, a je to hlavná turistická atrakcia krajiny.

Trója

Starodávne mesto Ílion (Trója), ktoré nájdeme aj v Homérových básňach bolo objavené v Turecku v roku 1870 nemeckým archeológom Heinrichom Schliemannom. Miesto, ktoré bolo osídlené už pred 5000 rokmi a malo veľký historický význam poskytlo archeológom nesmierne cenné historické informácie, z ktorých čerpajú dodnes.

Antikytherský počítač

Tento mechanizmus starý vyše 2000 rokov objavili v blízkosti gréckych ostrovov na začiatku 20. storočia. Podľa vedcov sa tento antický prístroj skladal z najmenej 30 ozubených bronzových kolies a bol umiestený v drevenom púzdre. Mal slúžiť na výpočet pohybu hviezd a planét a vedci sa domnievajú, že mohol tiež slúžiť ako kalendár, keďže prístroj dokázal tiež určiť štvorročný časový cyklus.

Zub z jaskyne Denisova

Unikátny nález zubu ale aj kusu prsta v jaskyni Denisova nachádzajúcej sa v južnej Sibíri nám ukazuje, že vývin človeka nebol taký jednoznačný. Podľa vedcov tento nález ukazuje na nový poddruh človeka žijúceho asi pred 50 tisíc rokmi. Vedci predpokladajú, že tento človek mal tmavú pleť, čierne oči a tmavé vlasy.

Pompeje

Pompeje boli prosperujúcim rímskym mestom, ktoré ťažilo zo svojej polohy a prístavu. Toto bohaté mesto sa pýšilo početnými vilami, chrámami, divadlami a, samozrejme, kúpeľami. Populácia mesta bola odhadovaná na 20 tisíc obyvateľov, keď v roku 79 mesto zasiahla masívna erupcia sopky Vezuv, ktorá ho doslova zaživa pochovala. To, čo sa javilo vtedy ako skaza, bolo pre archeológov požehnaním. Popol dokonale zakonzervoval mesto a vďaka tomu, toto mesto akoby preskočilo 2 tisíc rokov. Vďaka tomu môžeme nahliadnuť, ako vyzeral bežný život v meste starodávneho rímskeho impéria.

Jaskyňa Lascaux

Jaskyňu objavili štyria chlapci v roku 1940. Svoj nález oznámili učiteľovi a ten ihneď vytušil, že ide o unikátny nález. Na stenách jaskyne sa nachádza vyše 2000 pravekých malieb zvierat, medzi nimi môžeme nájsť napríklad aj jednorožca. Jaskyňa je pre verejnosť uzavretá, lebo maľby boli poškodzované vlhkosťou z prítomnosti turistov. Preto bola vytvorená dokonalá replika jaskyne, ktorá slúži ako turistická atrakcia.

Rosettská doska

Rossetská doska je čierna trojjazyčná kamenná doska, vytvorená v roku 196 pred Kristom. Vďaka nej bolo možné urobiť významný posun v chápaní egyptských hieroglyfov. Na doske sa nachádza text vytesaný v troch jazykoch  – v staroegyptskom hieroglyfickom a démotickom písme a jeden v starovekej gréčtine. Názov nesie podľa miesta nálezu – mesta Rosetty.

Machu Picchu

Známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2 430 metrov nad morom na horskom hrebeni v Peru asi 70 kilometrov severne od Cusca. Mesto objavil v roku 1911 americký historik Hiram Bingham. Machu Picchu bolo založené v roku 1440 a existovalo do roku 1532. Toto miesto je úžasným dôkazom vyspelosti civilizácie starých Inkov.

Pozri aj: 10 objavov z histórie, ktoré si ľudia po stáročia nevedeli vysvetliť, alebo sa im to nepodarilo dodnes

interez.sk (Matej Mensatoris), brightside.me