Podľa neho sa plánuje stať prvou krajinou, ktorej sonda pristane na odvrátenej strane Mesiaca, a to okolo roku 2018, pričom prvú sondu na Mars mieni vyslať do roku 2020. „Skúmať nekonečný kozmos, rozvíjať vesmírne odvetvie a vybudovať z Číny vesmírnu veľmoc je sen, ktorý vytrvale sledujeme,“ píše sa v tzv. bielej knihe stanovujúcej čínsku vesmírnu stratégiu na najbližších päť rokov.

Vesmírny program Číny musí podľa dokumentu prispieť k ochrane národnej bezpečnosti, avšak Peking je oddaný mierovému využívaniu kozmického priestoru a je proti pretekom v zbrojení vo vesmíre.

Dokument poukazuje na rastúce ambície čínskeho vesmírneho programu, ktorý už rýchlo postupuje. A hoci to priamo nespomína, zámerom Číny je napokon symbolické pristátie astronauta na Mesiaci, pripomína agentúra AP. Hoci Rusko a USA majú väčšie skúsenosti s vesmírnymi letmi s posádkou, čínsky program podporovaný armádou dosahuje neustály pokrok v pomerne krátkom čase.

Čína uskutočnila svoju prvú vesmírnu misiu s posádkou v roku 2003 a odvtedy realizovala výstup do otvoreného kozmu i pristátie vozidla na Mesiaci v roku 2013. Išlo o prvé „mäkké“ pristátie čohokoľvek ľuďmi vyrobeného na tomto vesmírnom telese od 70. rokov minulého storočia.

V novembri tohto roka sa dvaja astronauti vrátili z mesačného pobytu na čínskej experimentálnej vesmírnej stanici Tchien-kung 2, ktorý bol šiestou a dosiaľ najdlhšou čínskou misiou s posádkou. Plne funkčná čínska vesmírna stanica so stálou posádkou by mala vstúpiť do prevádzky o šesť rokov a fungovať najmenej jedno desaťročie.

TASR