Svet je preplnený informáciami o všetkom, čo naša rozmanitá planéta ponúka. Je toho toľko, čo nevieme, o čom sme ešte nepočuli… My sa vám pokúsime pravidelne prinášať tie najväčšie zaujímavosti a fakty na rôzne témy, aby ste mohli nepretržite spoznávať všetko okolo vás. Ste zvedaví, o čom to bude tentokrát? Dnes vám prinášame 10 faktov z histórie, ktoré by ste nenašli asi v žiadnej učebnici dejepisu. O to viac sú ale zaujímavejšie.

Krvavé divadlo

Rimania boli preslávení svojou krutosťou, no tiež aj ich kultúrou. Dá sa to spojiť? V antickom Ríme určite. Aby divadelné hry mali skutočné „grády“, vraždy, ktoré boli súčasťou deja sa odohrávali naozaj. Keď dej divadelnej hry prišiel do bodu, keď mal byť niekto usmrtený, herca zastúpil na tento moment odsúdený väzeň alebo vojnový zajatec. Niektoré hry boli viac ako kruté. Napríklad v hre Pasifaé ženu potreli pachom samice kravy, ktorá bola práve vhodná na pripustenie a vypustili býka. V hre totiž Pasifaé splodí s býkom Minotaura. Ak väzenkyňa prežila brutálny nájazd býka, prešlo sa do ďalšej časti, kde bola Pasifaé zašitá do kravskej kože a bola tak roztrhaná divokými zvieratami. Diváci často s nadšením oceňovali takéto hodnoverné prevedenie týchto divadelných hier.

Báli sa jej dotknúť, tak umrela

Thajská kráľovná Sunandha Kumariratana bola mladou, iba 19 ročnou kráľovnou. Raz sa plavila loďou spolu so svojimi služobníkmi, keď sa loď prevrhla. Všetci sa zachránili, až na mladú kráľovnú. Tej sa podľa platných zákonov nesmel nikto „obyčajný“ dotknúť, a to pod hrozbou smrti. Kráľovná sa tak utopila, pričom sa na ňu pozerali jej poddaní.

Poháre z lebiek

Už pred 15 tisíc rokmi boli bežné čaše, či poháre vyrobené z lebiek. Takéto využitie vyznieva dosť morbídne, no podľa archeológov takéto konanie bolo známe po celom svete. Lebky boli zvnútra vyčistené od tkaniva a potom zlomené tak, aby sa z nich dalo piť. Toto však nebol prejav kanibalizmu, ale malo to skôr rituálny význam. Mnohí vojaci sa tiež opíjali alkoholom z lebiek svojich obetí.

Starí Rimania neboli starí

Aj keď je Rím jedno z najstarších miest, bolo zvyčajne obývané mladými ľuďmi. V skutočnosti, priemerný vek starých Rimanov sa pohyboval iba okolo 25 rokov. Táto skutočnosť súvisela s tým, že dojčenská úmrtnosť bola na veľmi vysokom čísle. Ale ani potom deti nemali nič vyhrané. Do veku 10 rokov sa pohybovala úmrtnosť na úrovni 50%. Ostatní, ktorí prežili zranenia, choroby a dokonca prežili aj službu v rímskej armáde, tak sa dožívali približne 45 až 50 rokov. Tých bolo ale veľmi málo.

Zlatý moč

Urinoterapia, alebo lepšie urinofágia, čo je doslovne konzumácia moču, bola v starom Ríme úplne normálna. Moč bol považovaný za „tekuté zlato“ a Rimania ho z verejných záchodov zhromažďovali a predávali na trhu. Tento obchod bol taký výnosný, že obchodníci s močom museli platiť dokonca „daň z moču“. Moč mal široké spektrum využitia. Slúžil na zmäkčenie kože pri jej spracovaní, na odstránenie škvŕn a dokonca ho využívali aj ako ústnu vodu.

Každý desiaty na pekáč

Džingischán bol zakladateľom Mongolskej ríše a úspešný dobyvateľ. Jeho armáda sa vyznačovala veľkou disciplinovanosťou, čo sa prejavilo aj na jej víťazných ťaženiach. Keď raz pri obliehaní začala jeho armáda trpieť nedostatkom potravín, Džingischán nariadil dosť kontroverzné riešenie. Bol vybraný každý desiaty vojak, ktorého zabili a zjedli. Po ročnom obliehaní sa mongolskej armáde podarilo dobyť obliehané mesto, takže aspoň úbohých vojakov nezjedli zbytočne.

S guľkou v hlave sa zle spí

Maďarský vojak Paul Kern, ktorý bojoval v 1. svetovej vojne zažil skutočne kuriózne zranenie. V boji ho zasiahla guľka priamo do hlavy a prešla do mozgu. Paul ale nezomrel, v skutočnosti sa z toho zotavil, no guľku mal stále v mozgu. Jediný dôsledok tohto zranenia bolo, že Paul nedokázal zaspať. A to doslova. Paul žil ešte ďalších 40 rokov, počas ktorých ani raz nezaspal. Lekári, ktorí ho skúmali boli z toho patrične zmätení. Paul dokonca netrpel príznakmi ospalosti, čo bolo ešte nezvyčajnejšie.

Claudius nebol teplý

Rímsky cisár Claudius bol zvláštny. Aspoň na vtedajšie pomery. Všetky intímne chvíle totiž zažíval výhradne so ženami, čo bolo na tú dobu nezvyčajné. Vtedajší rímski cisári sa totiž vyznačovali homosexualitou, a tá bola považovaná za niečo úplne bežné. Bolo tiež zaužívané, že ženy sú len na plodenie potomkov a na „zábavu“ slúžili najmä muži, resp. mladí chlapci. V skutočnosti Claudius bol jediný z prvých 15 rímskych cisárov, ktorý nebol homosexuál. Kvôli tejto nezvyčajnej „úchylke“ a nechuti na chlapcov ho mnohí považovali za čudáka.

Ochrana pred bleskom zabíjala

V stredoveku vo Francúzsku sa ľudia báli búrky, hromu a blesku. Avšak mali záchranu v podobe zvuku zvonu o ktorom verili, že zvuk dokáže rozohnať búrku a rozptýliť blesk. Preto počas búrky bola vždy určená osoba, ktorá musela na zvone zvoniť. A síce zvuk búrku nerozohnal, tak mnohí títo „zvonári“ dostali zásah bleskom. V priebehu 33 rokov zahynulo po údere blesku až 103 ľudí. Keďže zvon sa nachádzal vo výške a zvonilo sa pomocou lana, ktoré bolo počas búrky prirodzene mokré, tak blesk prešiel cez lano až k zvonárovi, ktorý dostal priamy zásah. V dôsledku toho francúzsky parlament prijal nariadenie, počas ktorého sa počas búrky zakázalo zvoniť na zvone.

Penisy v Pompejách

Ak navštívite antické mesto Pompeje, ktoré bolo za živa pochované výbuchom sopky, na uliciach si môžete všimnúť vytesané útvary, ktoré sa až veľmi podobajú na pánske prirodzenie. Keďže Pompeje bolo v minulosti mestom, kde sa nachádzalo mnoho cestovateľov a obchodníkov, viacerí vyhľadávali spoločnosť nežnejšieho pohlavia. Práve tieto symboly na zemi ich navigovali na miesto, kde boli verejné domy. Ako asi tušíte, smer orgánu fungoval ako smerovka.

Pozri aj: 10 neuveriteľných príbehov ľudí z histórie, ktorí mali väčšie nešťastie, ako si len viete predstaviť

interez.sk (mmm), unbelievable-facts.com