V roku 1930 dostal psychológ Winthrop Niles Kellogg naozaj zvláštny nápad. Čo by sa stalo, keby spolu vyrastal šimpanz a malé dieťa? Bol by šimpanz správaním úplne rovnaký, ako človek? Dohodol sa so svojou tehotnou manželku, že tento pokus vyskúšajú. Po čase ju presvedčil, čiže ona súhlasila s tým, aby ich dieťa vyrastalo spolu so šimpanzom.

Kellogga inšpiroval príbeh o vlčom dieťati v Indii. Dieťaťu síce chýbala ľudská inteligencia, ale dokázalo sa prispôsobiť vlčiemu prostrediu natoľko, aby s nimi prežilo. To zaujímalo aj Kellogga. Bol zvedavý, či sa šimpanz dokáže prispôsobiť výchove ľudského dieťaťa. Pokus uskutočnil na 7 mesačnom šimpanzovi Gua a jeho 10 mesačnom synovi Donaldovi.

Kellogg ich pravidelne nahrával, aby vedel porovnať základné vývojové znaky pri bežných testoch a pokrokoch v učení.