Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo by bolo dobrým zdrojom dlhovekosti? Alebo prečo sa niektorí dožijú nízkeho veku, iný zase až takmer tej známej „stovky“? V Egejskom mori sa nachádza jeden veľmi pozoruhodný ostrovček, ktorý by mohol ponúknuť odpovede na tieto otázky. Ide o známy ostrov s menom Ikária, ktorý je výnimočný a preslávený práve tým, že sa tu ľudia dožívajú vysokého veku. Jednoducho zabúdajú zomierať, choroby akoby úplne vymizli a všetci si tu nažívajú pokojným a šťastným spôsobom života.

V roku 1943, grécky vojnový veterán, Stamatis Moraitis, prišiel do Spojených štátov kvôli liečbe poranenej ruky. Prežil totižto strelnú ranu, utiekol do Turecka a nakoniec sa dostal až ku samotnej kráľovne Alžbete. Potom slúžil na vojenskej lodi prechádzajúcej cez Atlantik. Moraitis sa usadil v Port Jefferson, New York, spolu s krajanmi z jeho rodného ostrova Ikária. Rýchlo si zohnal zamestnanie, venoval sa najmä manuálnej práci a neskôr sa presťahoval na Beyton Beach na Floride. Počas tejto jeho cesty sa oženil so ženou s grécko-americkými koreňmi, mal tri deti, kúpil si dom a Chevrolet. V jeden deň spozoroval, že sa niečo deje. Chôdza po schodoch sa pre neho stala fuškou a celkovo už menej vládal s dychom. Po preskúmaní jeho röntgenových snímkov lekár usúdil, že ide o rakovinu pľúc. Jeho diagnóza sa potvrdila a lekári mu dávali iba 9 mesiacov života, a preto agresívne začal hľadať liek.

Napokon sa rozhodol, že sa vráti na svoj rodný ostrov, Ikáriu, kde bude pochovaný so svojími predkami na cintoríne s výhľadom na Egejské more. Spočiatku trávil všetok čas len v posteli, neskôr sa začínal cítiť silnejší, stretával sa so starými priateľmi, navštevoval obľúbené miesta a dokonca zasadil do svojej záhradky zeleninu. Nečakal, že ju dopestuje, ale páčil sa mu pobyt na čerstvom vzduchu s vôňou mora. Prešlo šesť mesiacov a Stamatisa zákerná choroba stále neskolila. Žil veľmi uvoľnenou ostrovnou rutinou. Vstal kedy sa mu chcelo, staral sa o vinice a poobede si taktiež zdriemol. Večer išiel do miestnej krčmy, kde hral domino a jeho zdravie sa začalo zlepšovať. Nakoniec zomrel vo veku 98 rokov prirodzenou smrťou.

Na základe príbehu tohto muža sa niektorí výskumníci a vedci rozhodli, že preskúmajú tento ostrov ležiaci niekoľko míľ od pobrežia Turecka. Došli k záveru, že ľudia žijúci na ostrove Ikária majú 2,5-krát väčšiu šancu dožiť sa 90 rokov, než napríklad Američania. Obyvatelia sú taktiež odolnejší voči chorobám, akými sú napríklad rakovina, kardiovaskulárne ochorenia, či menšie depresie v porovnaní s ľuďmi, ktorí žijú kdekoľvek inde. Aj preto sa grécky ostrov Ikária stal symbolom dlhovekosti.

Pri snahe zistiť odpoveď na otázku, ako je možné, že sa ľudia v Ikárii dožívajú tak dlhého veku sa jeden miestny doktor, raz vyjadril: “Ľudia zostávajú dlho hore. Ráno potom dlho spíme, zobúdzame sa neskoro, radi si počas dňa zdriemneme a absolútne nás nezaujíma čas.” Taktiež hovoril o horskom čaji vyrobenom zo sušených bylín, ktoré sa nachádzajú iba na ostrove a ľudia ho pijú na konci dňa. Spomenul divoký majorán, rozmarín, ktorý sa používa na liečenie lámky, šalviu a mätu, ktorá bojuje proti zápalom, či nápoj vyrobený z púpavového listu a citrónu. Ostrovčania už iba tým, že pijú tento čaj si znižujú krvný tlak po celý život.

Rutina na ostrove je naozaj veľmi jednoduchá. Ľudia vstávajú veľmi neskoro, takmer celý deň pracujú vo vlastných záhradkách, kde si aj vypestujú vlastné zdravé potraviny, ovocie alebo zeleninu a hlavne, každý obyvateľ Ikárie by vám potvrdil, že bez vína by sa nazaobišiel. Cez deň sa nevystavujú stresu, doprajú si kvalitnú dávku odpočinku, nemusia sa báť, že by niekde prišli neskoro. Čas je pre nich nepodstatný pojem. Večer sa pozerajú na západy slnka a popíjajú bylinkový nápoj so susedmi. Aj keď panuje v Ikárii veľká nezamestnanosť, ktorá dosahuje až takmer 40 %, ľudia sa vôbec nesťažujú. Nežijú v luxuse, ale žijú v šťastí, užívajú si prítomnosti svojich najbližších a “jednoducho zabúdajú zomierať”.

interez.sk (Alexandra Geletová), nytimes.com