Steinmeyer, príslušník nacistických oddielov Waffen-SS, mal 19 rokov, keď ho zajali vo Francúzsku a previezli do zajateckého tábora Cultybraggan neďaleko dediny Comrie v škótskom grófstve Perthshire. Po vojne dedinu pravidelne navštevoval a vypestoval si s obyvateľmi trvalé priateľstvá.

Zomrel v roku 2014 ako 90-ročný a v závete odkázal dedine 384.000 libier (455.500 eur), z vďaky za láskavosť, ktorú mu tamojší Škóti prejavovali, keď bol najviac na dne, a ktorú vôbec nečakal. Jeho poslednou vôľou bolo pomôcť starším ľuďom v obci. Od jeho smrti až po oznámenie o odkázaní majetku uplynuli dva roky, pretože predaj jeho domu a majetku v Nemecku bol „zložitý a veľmi zdĺhavý proces“, vysvetlil tajomník Rozvojového fondu v Comrie Andrew Reid. Tento fond spravuje zdedenú pozostalosť zosnulého, dodala spravodajská stanica BBC na webovej stránke.

Steinmeyer bol v tábore Cultybraggan spolu s ďalšími 4000 zajatcami. Jednu noc strávil v zajateckom tábore aj zástupca nacistického vodcu Adolfa Hitlera, Rudolf Hess, keď v roku 1941 zoskočil padákom na územie Škótska a chytili ho.

Po skončení vojny pracoval Steinmeyer na farme, potom sa vrátil do Nemecka. Steinmeyer zomrel dva týždne po obyvateľovi obce Comrie, Georgeovi Carsonovi, ktorý sa stal blízkym priateľom niekdajšieho zajatca.

Carson v minulosti povedal o Steinmeyerovi: „Kedysi to bol zarytý nacista a myslel si, že Hitler je to najlepšie, čo Nemecko mohlo stretnúť. Potom ho chytili a previezli do Comrie. Nakoniec mu dovolili pracovať a ľudia sa k nemu správali veľmi láskavo.“

Syn Georgea Carsona pre BBC povedal, že jeho matka s kamarátmi sa spriatelili so Steinmeyerom cez plot tábora. A zistili, že nikdy nevidel film. Preto raz poňho prišli na bicykloch a prepašovali ho z tábora do kina, kde videl svoj prvý film. „Bol to preňho neuveriteľný zážitok. Po filme Heinricha odviezli na bicykli naspäť a prepašovali ho do tábora,“ dodal Carsonov syn.

TASR