„Daj si knižku na noc pod vankúš a ráno budeš jej obsah vedieť“. Aj k takýmto trikom, alebo lepšie povedané k poverám, sa uchyľujú študenti noc pred skúškou, na ktorú sa dostatočne nepripravovali. Aj keď je jasné, že takéto „zlepšováky“ majú efekt rovný nule, vedci  dokázali, že počas spánku je človek schopný naučiť sa nové informácie či zručnosti. No keďže počas spánku máme oči zavreté, všetky podnety pre náš mozog musia k nemu prichádzať nejako inak.

Asi viacerí tušíte, že to bude prostredníctvom zvuku. Vedci vykonali sériu pokusov a experimentov a zistili, že mozog dokáže počas spánku prijímať zvukové signály, ktoré následne spracuje. Pozrime sa na to bližšie.

Učenie sa cudzích slov

V nedávnom pokuse vedci testovali skupinu Nemcov, ktorí sa začínali učiť po holandsky. Po tom, ako sa naučili niekoľko základných slov, vedci ich rozdelili do dvoch skupín a obe skupiny požiadali, aby išli spať. Jednej skupine potom počas spánku prehrávali slovíčka, ktoré sa predtým naučili. Pri následnom testovaní potom táto skupina dosahovala lepšie výsledky ako skupina, ktorej počas spánku neprehrávali žiadne slovíčka. Aby sa vedci uistili, že zlepšenie má súvis so spánkom, v ďalšom teste tieto slovíčka opakovali skupine ľudí počas toho, ako boli na prechádzke. Tí ale nedosiahli také zlepšenie ako skupina, ktorej slová prehrávali počas spánku.

Hudobné znalosti

V inej štúdií výskumníci naučili skupinu ľudí hrať na gitaru pomocou techniky podobnej ako vo videohre Guitar Hero. Potom ich rozdelili do dvoch skupín a požiadali, aby si išli zdriemnuť. Počas spánku jednej skupine prehrávali naučenú melódiu a druhej nie. Podobne ako pri učení sa cudzích slov, aj skupina, ktorej bola melódia prehrávaná počas spánku, dosahovala pri následnom hraní melódie lepšie výsledky.

Oživenie spomienok

V roku 2013 výskumníci testovali 60 dobrovoľníkov, ktorí mali umiestňovať rôzne objekty do určitých miest na obrazovke. Keď objekt umiestnili, prehral sa určitý zvuk. Potom boli požiadaní, aby išli spať. Spali 1 a pol hodiny a vedci im nepúšťali žiadne zvuky. Počas druhého spánku im už ale zvuky, ktoré počuli pri správnom umiestnení objektu, prehrávali. Následným porovnaním údajov zistili, že po prvom spánku ich spomienky na umiestnenia postupne vybledli, no keď pri druhom spánku opäť počuli zvuk správne umiestneného objektu, ich spomienka na objekt sa obnovila.

Zapamätanie si vybraných spomienok

Vedci sa domnievajú, že naše mozgy selektujú spomienky na dôležité a menej dôležité. Tie dôležité mozog umiestní do dlhodobej pamäte a krátkodobé sú vyplavované prichádzajúcimi novými spomienkami. vedci však prišli na to, ako tento systém ovplyvniť.

V štúdii mala skupina dobrovoľníkov presunúť obrázok na počítači na určité miesto. Keď napríklad presunuli obrázok mačky na dané miesto, počuli mňaukanie. Keď presunuli obrázok zvončeka, ozval sa typický vyzváňací tón. Potom účastníci išli spať, pričom jednej skupine počas spánku tieto zvuky vedci prehrávali. Pri následnom opytovaní sa na predmety si skupina, ktorej boli počas spánku tieto zvuky prehrávané, dokázala spomenúť na väčší počet predmetov a objektov ako skupina ktorej vedci neprehrávali nič.

Na základe týchto experimentov vedci usudzujú, že schopnosť vnímať podnety dokáže mozog aj počas spánku a navyše si tieto podnety dokáže aj uložiť do svojej pamäte. Vedcov táto skutočnosť fascinuje a budú vykonávať ďalšie experimenty s cieľom pochopiť, ako sa náš mozog dokáže učiť aj v čase nočného oddychu. A tak možno raz, v ďalekej budúcnosti, bude skutočne stačiť, že si študent vloží knihu pod vankúš a ráno sa zobudí pripravený na skúšku s plnou hlavou dôležitých informácií.

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com