Na Slovensku je mnoho ľudí, o ktorých ste zatiaľ možno ani nepočuli, no pravdou je, že to, čo robia, robia s veľkým srdcom a nadšením. Dnes si predstavíme trojicu umelcov, nadšencov a podľa môjho názoru aj tak trochu „vizionárov“ svojho vlastného sveta, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť a porozprávať o živote, umení, problémoch dnešnej spoločnosti a ešte o mnohých ďalších veciach. Predstavujem vám Sick Minded. Ivan, Mirka a Ploky (Martin). „Look closer. See behind.“

Snažia sa zjednocovať ľudí z umeleckého prostredia, resp. všetkých aktívnych a kreatívnych ľudí, ktorých baví robiť to, čo robia a nepotrebujú za to byť finančne ohodnotení. Jednoducho tých, ktorí sa snažia žiť slobodne, naplno a úprimne k sebe samým. „Dokážeme byť poháňaní aj inou ako vonkajšou motiváciou peňazí. Pre nás je dôležitejšia cesta, viac ako cieľ. Užívame si to, a robíme to, čo nás baví. Takto aj cez našu stránku propagujeme alternatívne umelecké a hudobné akcie.  Priestory a ľudí, ktorí veria svojim ideálom a realizujú ich.“

Predstavte sa našim čitateľom, ktorí vás možno ešte nepoznajú.

Ivo: Sme partia nadšených kreatívcov zo Zvolena. Každý z nás v Sick Minded má svoju vlastnú cestu prejavu, vyjadrenia seba a v určitom momente sa tieto naše podstaty spájajú. Vytvárame si svoj vlastný priestor a zdieľame ho s ostatnými. Umenie je zrkadlom tohto sveta, a toto umenie nemá hranice. Už sa len nepozeráme, ale začali sme vidieť. Dnes ale nechceme hovoriť o sebe. Poďme sa rozprávať o Sick Minded.

Ako dlho spolu pracujete a ako sa začala vaša spoločná cesta umením?

Ploky: S Ivom sme sa už poznali, trávili sme spolu veľa času a uvažovali sme, čo s našimi životmi. Už nás nebavilo len tak konvenčne žiť a pracovať. Bola tu potreba niečo tvoriť. Ivo nafotil book, kde si vyskúšal, aké to je byť modelom, no nebolo to ono. Na tých fotkách vyzeral síce dobre, no strašne umelo. Mirka už vtedy fotila a všetci sme sa tak nejak stretávali. Začalo sa fotiť niečo umelecké, dali sme fotkám význam. Povýšili sme ich na umenie. Už to nebola len umelá fotografia bez života.

Mirka: Ploky s nami chodieval na fotenie a bol takou našou psychickou aj technickou podporou. Spojili sme sa a skúsili sme urobiť fotografie, ktoré vyjadrujú nejaké pocity. Na začiatku neexistovalo žiadne Sick Minded. Boli to len fotky, ktoré sa nám zapáčili. Celé to bol veľmi plynulý proces. To, čo vychádzalo z nás samých, nás prekvapovalo. Niektorí ľudia si myslia, že naše umenie je temné, no takto to išlo z nás.

Povedzte nám niečo o vašom zatiaľ prvom projekte M.E.S.S.E. (Misery Evolutional State of Sugestive Emotions).

Mirka: Chceli sme upozorniť na niektoré problémy spoločnosti a proste ísť proti konzumu a dnešnej konzumnej dobe a spoločnosti. Tak vznikol projekt M.E.S.S.E., prvý ucelený projekt fotografií. Celé sa to začalo zhruba pred rokom, minulý september. Naša stránka a vernisáže fungujú od júna.

Ivo: Aby sme dostali naše dielo z „galérií“, začali sme robiť potlač autorských fotografii na textil. Takto majú ľudia možnosť nosiť unikátne a originálne obrazy, čím sa vymedzujú voči „móde nákupných centier“. Potlač realizujeme výhradne ecofriendly farbami. Každý tam má to svoje, každý má svoj priestor. Najskôr boli fotky, potom projekt, potom web a potom otázka, ako by sa fotografie a celý projekt dal odprezentovať. Klasická vernisáž je o tom, že ľudia prídu, dajú si drink, popozerajú fotografie a idú domov. My sme k vernisáži pridali videoprojekciu, ktorú nenájdete ani na youtube ani na našej stránke. Je to jedinečný doplnok, ktorý môžete vidieť len na našej výstave. Niečo ako krátkometrážny film, kde Mirka dodá fotky, ja napíšem básne a Ploky urobí hudbu. Celé sa to krásne spája.

Ploky: Ľudia už sa veľmi spoliehajú na to, že všetko nájdu na webe, preto sme sa rozhodli, že videoprojekcia bude jedinečná a len live na našich vernisážach. Treba to vidieť v súvislostiach. Výstava spolu s projekciou do seba zapadá a človek vidí to pozadie, niečo, čo je za tým.

Prečo práve Sick Minded?

Ivo: V dnešnej dobe konzumu, „televízneho umenia“ a uniformity vystupujeme z radu. Práve tým, že naším umením nepoukazujeme na to, čo by ľudia chceli vidieť alebo počuť, nastavujeme zrkadlo. Zdrojom našej inšpirácie sú naše skutočné pocity a postoje. Sme úprimný k sebe samým. O tom by malo umenie byť. Preto môžeme byť pre konzumnú spoločnosť „choromyseľný“. Na druhej strane, pre nás je šialenosť život týchto ľudí – rýchlo stráviteľná zábava a „prežieranie sa“, bez toho, aby sa pozreli okolo seba, na svet, prírodu a umenie.

Snažíte sa svojimi dielami upozorniť na niektoré problémy v spoločnosti? Chcete niečo zmeniť alebo na niečo poukázať?

Mirka: Nie vždy. Sú to aj problémy, ale aj naše videnie sveta. Videnie toho, čo má človek v sebe, čoho sa bojí, čo nechce ukázať navonok, skrýva to, dusí to v sebe a potom to nerobí dobre. Projekt je o ľuďoch, o podpore kreativity.

Ivo: V zásade neriešime to, ako to ľudia zoberú, V projekte M.E.S.S.E. sa dajú vidieť aj iné veci. Každý si nájde to svoje. Ja vidím to spojenie dnešnej doby a napríklad režimu, v ktorom som síce dlho nežil, no podstata je veľmi podobná. V socializme sa všetci tvárili šťastne, mali prácu, neexistovalo násilie a podobne. Dnes je opäť doba, kedy si všetko môžeš kúpiť, všetci sú vysmiati, reklamy lákajú, že v podstate všetko sa dá kúpiť. V skutočnosti to nie je to skutočné šťastie. Je to len akési podnecovanie ľudí, že šťastie si môžeš kúpiť. Človek má predsa právo aj na iné pocity.

Ploky: Ľudia zabúdajú na to, že samotný život je umenie. To, ako žiješ, je tvoje vlastné umelecké dielo.

Aké sú reakcie na vaše diela? Niektorí to môžu vnímať vcelku negatívne, prípadne to nemusia pochopiť.

Mirka: Celkom často sa stretávame s negatívnymi postojmi. Máme ale cieľovú skupinu, ktorá vidí viac. Prvá reakcia je, že je to negatívne, temné a pýtajú sa prečo. Myslím si, že je to preto, že ľudia chcú všetko vidieť v pozitívnom svetle. Projekt M.E.S.S.E. nie je čisto negatívny, sú to fakty. Čiernobiela fotografia upozorňuje na obsah a nie na formu. Je o vnútre, je potrebné vidieť viac. Človek sa nesnaží pozrieť za to, je to prvotná plytká reakcia. Chceme, aby ľudia porozmýšľali, aby sa snažili vidieť niečo, čo je za.

Ivo: Človek, ktorému sa to nepáči, za tým nič nehľadá. Tým, ktorým sa to páči, sa do toho ponoria a vidia v tom viac.

Na stránke máte logo. Môžem sa spýtať, čo symbolizuje?

Ploky: Naše logo je poskladané z bubliniek a vo vnútri v strede je napísané Sick Minded. Sú to vlastne myšlienky, ktoré idú zo štyroch smerov, no spájajú sa. Tri smery, z ktorých myšlienky prúdia symbolizujú nás troch. Štvrtý smer je vonkajší svet alebo ďalší ľudia, ktorí sa môžu pridať. Sick Minded je komunita, spoločnosť. Sú za tým aj ďalší ľudia, tí, ktorí nás podporujú, známi a pod. Celé je to o spájaní.

Mirka: Sick Minded nie je prvoplánový názov, je to skôr o tom, že si kladieme otázku, čo je v dnešnej spoločnosti normálne. Kto to súdi? Ak to, čo povie väčšina, je normálne, tak potom my sme z ich uhla pohľadu choromyseľní. Ale sme na to patrične hrdí.

Kde môžeme vidieť vašu tvorbu? Čo už máte momentálne za sebou?

Ivo: Do konca roka máme pauzu, pretože teraz toho bolo veľa. Zaujímavá akcia bude v lete, na Borovej hore vo Zvolene, kde je starý opustený dom – stará psychiatrická liečebňa.

Ploky: Vrámci akcie „dni Borovej hory“ bude taký trochu undergroundový deň. Vo vnútri budovy bude inštalácia fotiek spolu s projekciou a celé to bude zážitkové. Bude to úplne iné ako doteraz. Ľudí budeme púšťať po skupinkách.

Ivo: Chceli by sme sa pohnúť smerom do Bratislavy, kde by sme radi našu tvorbu odprezentovali a predstavili naše umenie aj iným ľuďom. Radi prepájame naše umenie aj s inými hudobníkmi, napr. spojenie so živou hudbou je veľmi pozitívne a obohacujúce. Prídu noví ľudia, je to oživenie.

Mirka: Mali sme 3 vernisáže projektu M.E.S.S.E. Projekt sme teraz na čas uzavreli, no čoskoro bude nový. Fotografie sú už takmer dofotené, no máme v pláne projekt M.E.S.S.E uzavrieť albumom pamiatkových fotografií, ktorý si budú môcť fanúšikovia zakúpiť na našom e-shope.

Aká bude ústredná téma nového projektu?

Ploky: M.E.S.S.E bol ťažší projekt. V novom projekte sú na fotkách ženy a bude to trochu jemnejšie. Projekty chceme uzatvárať, no ak sa budú naše fotografie hodiť do nejakého priestoru, tak tam dáme to, čo sa bude hodiť.

Mirka: Aby sme to však uviedli na pravú mieru, náš nový projekt nebude nejaký pozitívny. Ústrednou témou je samota.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Ivo: Úspech je to, že sme sa stretli, zrealizovali sme to, stretávame sa s ľuďmi, ľudia to dokážu oceniť. Úspech je, že ľudia vidia za naším projektom niečo viac. To, že ideme ďalej a baví nás to.

Ploky: Úspech je, že ľudia sa začínajú viac zapájať. Sami sa nám ozývajú.

Mirka: Fotenie je sranda. Naposledy sme boli na hrade Bzovík, čo bol veľký zážitok a zábava. Bola tam veľmi uvoľnená atmosféra, nikto sa na nič nehral, nepretvaroval sa. Za rok sme sa veľa naučili, veľa sa zmenilo, aj my sme sa zmenili, naše osobnosti. Úlohy sa rozdelili tak, že každý robí aj niečo, čo veľmi nemusí, aby sme opustili svoju komfortnú zónu, ale každý robí hlavne aj to, čo ho baví. Stále sme kamaráti.

Za seba musím povedať, že toto stretnutie s tromi talentovanými tvormi bolo pre mňa veľmi inšpiratívne. Je vždy veľmi zaujímavé počuť o tom, ako vznikal a zrodil sa nejaký projekt, ktorý je navyše ešte aj úspešný. Pravdou je, že som sa ešte dlhšiu dobu zamýšľala nad našou konzumnou spoločnosťou. Jediné, čomu vôbec nerozumiem, je to, prečo pred tým ľudia zatvárajú oči a tvária sa, že ich sa to netýka. Nebojme sa povedať to, čo si myslíme a ako to cítime.

Ešte raz sa chcem poďakovať Mirke, Ivovi a Plokimu za to, že k nám do redakcie merali cestu, priniesli nádherné fotografie a spríjemnili nám doobedie. Tešíme sa na vás na nejakej vernisáži.

interez.sk (Lucia M.)