Presne pred 25 rokmi väzenie Leopoldov zažilo niečo neuveriteľné. Pri úteku väzňov z najstráženejšej väznice na Slovensku boli zavraždení viacerí dozorcovia. Aj napriek tomu, že väzenie bolo za bývalého režimu považované za najprísnejšie, skupine mužov sa to naozaj podarilo.

Ak ste si mysleli, že brutálne úteky väzňov sa skôr týkajú iných krajín alebo ich poznáme iba z filmov, budete prekvapení. Aj na Slovensku sa odohrali také, ktoré v ľuďoch vyvolali strach, paniku či zúfalstvo.  Hoci aj dnes zachytávame informácie o úteku väzňov práve z leopoldovskej väznice, nedá sa to porovnať s udalosťami, ktoré sa stali pred 25 rokmi.

Väzni

Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák. Toto sú mená mužov, ktorí sa rozhodli z väznice utiecť. Nezmenili len našu spoločnosť, ale poznačili tým rodiny a priateľov dozorcov, ktorí boli pri úteku brutálnym spôsobom zavraždení.

Sprisahanie

Podľa vyšetrovania sa zistilo, že útek väzni plánovali už dlhšie. Všetko to začalo 23. novembra 1991. Pri pravidelnom sčítaní väzňov bol niekoľkokrát nožom dobodaný dozorca. Ako sa to mohlo stať? Väzeň požiadal dozorcu, aby mu otvoril mreže, pretože chcel do schránky vhodiť list. Dôvera dozorcu, že sa nič nemôže stať, bola priveľká. V momente, keď otvoril mreže, vyhasol jeho život. Vrhli sa na neho dvaja väzni a dozorca podľahol zraneniam hneď na mieste. Väzni pokračovali do kancelárie, kde im v úteku nezabránili ani ďalší dozorcovia. Tých brutálne zbili a obrali o samopaly. Pred väzenskými múrmi zabili ďalších 4 strážcov a dvoch ťažko zranili.

Po opustení väznice sa dostali do ulíc mesta Leopoldov. Ukradli auto a plánovali na ňom útek do Poľska a neskôr chceli preplávať loďou do Austrálie. Policajti do pátrania po utekajúcich väzňoch zapojili všetko, čo mali k dispozícii. Spoločnými silami sa po 20 hodinách podarilo väzňov nájsť. Oplatilo sa mužom utiecť? Po vynesení rozsudku boli traja odsúdení na doživotie a ostatní si mali odsedieť 13, 15 a 18 rokov. Ondrej Harvan, jeden z utekajúcich väzňov, ktorý sa dozvedel, že je odsúdený na doživotie, sa zakrátko obesil. Bol to úplne zbytočný útek, pri ktorom zahynulo 5 dozorcov, ktorí sa už nikdy nevrátia do svojich rodín.

„Jeden z najtragickejších prípadov hromadnej vraždy v novodobých dejinách nášho štátu určitým spôsobom súvisel s takzvanou veľkou leopoldovskou vzburou väzňov v roku 1990. Vtedy sa právam väzňov venoval veľký spoločenský záujem najmä zo strany politikov do tej miery, že počas Štedrého večera roku 1990 v hlavnom vysielacom čase bola v televízii diskusia na túto tému. Podľa môjho názoru práve v tomto čase a pod vplyvom takejto spoločenskej klímy mohli nadobudnúť väzni odsúdení aj za závažnú násilnú činnosť pocit, že majú svoje práva, ktoré spoločnosť musí rešpektovať. Mohlo to nepochybne zvýšiť ich pocit sebavedomia a možnosti presadenia aj v podmienkach tzv. ťažkého žalára do tej miery, že sa rozhodli zorganizovať hromadný útek z väznice,“ zdôraznila bývalá prokurátorka a súčasná sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková.

„Ja osobne som sa zúčastnila rekonštrukcie celého priebehu vrážd v objekte väznice. Ľudsky šokujúce bolo poznanie veľkej brutality a bezcitnosti k zavraždeným, a premysleného plánu, ako dosiahnuť útek bez ohľadu na akékoľvek tragické a nezvratné následky. Komplikované vo vyšetrovaní bolo najmä ustálenie miery zavinenia obžalovaných v rámci ich organizovanej skupiny na jednotlivých skutkoch. Ich spáchanie pritom umožnilo určité, ľudsky pochopiteľné zlyhanie prvého zo zavraždených dozorcov, ktorý zanedbal potrebnú ochranu a pustil odsúdeného Polgáriho z izolovaného priestoru do svojej blízkosti. Tento tragický prípad považujem za vážne memento a dôležitý spoločenský odkaz. Aby sa na jednej strane právam väzňov venovala náležitá pozornosť, aby podmienky vo väzniciach boli ľudsky dôstojné a umožňovali aj prevýchovný účinok na odsúdených. Na druhej strane odsúdení musia cítiť aj dostatočný represívny účinok trestu a mala by byť dostatočne zabezpečená ochrana väzenského personálu,“ dodala pre TASR exprokurátorka a sudkyňa Javorčíková.

 Väznica Leopoldov

Považuje sa za najstaršiu väznicu na Slovensku, ktorá sa nachádza v meste Leopoldov už od roku 1855. Prví väzni si prichádzali odsedieť svoj trest už o rok neskôr. Väznica sa stala neslávnou najmä v období po februári 1948. Počas komunistického režimu v nej boli trestaní politickí väzni, s ktorými bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom. Na základe odopierania liečby, a tým aj porušovania ľudských práv, mnoho z nich zomrelo. Medzi nimi boli aj tí, čo boli nespravodlivo väznení za svoju vieru – blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka.

interez.sk (Anna Zábojníková), TASR