Všetci sme viac aktívni cez deň. Náš deň začína väčšinu času po východe slnka a končí pár hodín po jeho západe. Keď je to však potrebné, dokážeme byť všetci aktívni aj cez noc, keď slnko nesvieti. Dvaja bratia z Pakistanu však trpia neznámou „poruchou“, „chorobou“, alebo iným fenoménom, ktorý si lekári vôbec nevedia vysvetliť. Po západe slnka ostávajú úplne paralyzovaní.

Shoaib Ahmed (13) a jeho brat Abdul Rasheed žijú cez deň úplne normálny život. Hrajú sa spolu s ostatnými deťmi, behajú, pomáhajú svojím rodičom, učia sa a robia mnoho ďalších činností. Na rozdiel od iných detí však po západe slnka ostávajú úplne paralyzovaní. Nie sú jednoducho schopní žiadneho pohybu, komunikácie a nedokážu ani len prijímať potravu či vodu. Ako je to vôbec možné?

Túto otázku si kladú aj lekári. Nikto však doposiaľ nenašiel žiadnu odpoveď. Historicky ide o prvý podobný prípad, kedy človek po západe slnka stráca kontrolu nad svojím telom a nevykonáva už absolútne žiadnu aktivitu. Profesor medicíny z Pakistanského medicínskeho inštitútu Javed Akram sa vyjadril, že tento prípad prijali ako výzvu. Chlapci, ktorí po západe slnka nie sú schopní pohybu tela, nedokážu komunikovať a ani len otvoriť oči, sú pre celý svet záhadou.

Mladí chlapci museli doteraz podstúpiť už viac ako 300 rôznych lekárskych testov a vyšetrení. Od začiatku roku 2016 žijú chlapci v nemocnici, no za lekársku starostlivosť platiť nemusia. Lekári sa im snažia pomôcť všetkými svojimi silami a rozlúsknuť tak túto podivnú záhadu. Ich prvé názory boli opreté o samotné slnečné svetlo, no túto hypotézu sa im podarilo celkom rýchlo vyvrátiť. Chlapci sú totiž schopní celkom normálne fungovať aj v tmavej miestnosti bez slnečného svetla no len v dobe, kým je slnko v skutočnosti na oblohe.

Lekári taktiež potvrdili, že nejde o žiadne nervové poškodenie ani o žiadny druh spánkovej paralýzy. Jedna z posledných teórií, ktorá im ešte zostala na potvrdenie či vyvrátenie, je samotná genetika. Matka a otec týchto dvoch chlapcov sú totiž pokrvní bratranci a pakistanskí lekári sa chytajú jednej z posledných slamiek. Vzorky DNA oboch chlapcov zaslali do laboratórií v USA, aby tak potvrdili, či za tento zvláštny fenomén náhodou nemôže pokrvné príbuzenstvo ich rodičov.

Pri testoch lekári vyskúšali mnoho liekov a pri niektorých skutočne dokázali zlepšiť aktivitu chlapcov aj po západe slnka. Je teda možné, že aj keď lekári záhadu nikdy nevyriešia, budú môcť Shoaib a Abdul viesť aspoň čiastočne normálne životy.

interez.sk (Lukáš M.), sciencealert.com