Aj napriek tomu, že sme malá krajina, svojmu filmovému divákovi veru máme čo ponúknuť. Aj naše filmy boli oceňované, dokonca mohli konkurovať tým svetovým. Svoje o tom vedeli naši najznámejší režiséri ako Juraj Jakubisko, Martin Ťapák či Paľo Bielik. Vo svojich filmoch vyzdvihovali boj za spravodlivosť,  lásku či naše tradície a zvyky. Niektoré sa stali aj napriek svojmu priam historickému roku vzniku nesmrteľnými a mnohí ich s radosťou pozerajú dodnes. Bodaj by aj nie, keď v nich hrala naša najlepšia generácia hercov na čele s nezabudnuteľným Jozefom Kronerom.  Prinášame vám výber tých najlepších.

Jánošik (1924)

Slovensko-americký film režiséra Jaroslava Siakeľa mal premiéru 25. novembra 1921 Prahe. V skutočnosti ide naozaj o filmový skvost, pretože sa radí k prvým slovenským celovečerným a hraným filmom. Bol režírovaný slovenskými emigrantmi z USA, ale natočený so slovenským obsadením. Miesto, kde sa odohrával dej, bola rodná dedina režiséra – Blatnica.

V roku 1975 prešiel rekonštrukciou, v ktorej sa autori pokúšali zachovať predošlú podobu, aby sa nestratil duch doby, v ktorej film vznikol. Režisérom Jánošíka, ktorého môžeme vidieť dnes, sa stal Ivan Rumanovský. Vzhľadom na to, že sa písal rok, v ktorom tvorcovia nemohli mať také zručnosti vo výrobe filmov ako dnes, bol to unikát. Príbeh bol rozprávaní v retrospektíve. Príbeh začína stretnutím turistov s bačom, a práve jeho rozprávanie tvorí základný dej. Vo filme je vidieť, že autori filmu prišli spoza oceánu poučení, vzdelaní, jednoducho vyučení vo svojom remesle.

Kapitán Dabač (1959)

Režisér Paľo Bielik vytvoril psychologickú vojnovú drámu na základe vlastného scenára. Inšpiroval sa poviedkou Vladimíra Mináča z roku 1955. Paľo Bielik bol filmový režisér, herec a scenárista. Je zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie. Jeho film Kapitán Dabač zožal obrovský úspech. V kinách ho videli až 2 milióny divákov. Film hovorí o osude dôstojníka slovenskej armády počas druhej svetovej vojny. Hlavnú postavu Kapitána Dabača si zahral Ladislav Chudík. Vo filme hrali aj iní známi herci ako Elo Romančík, Hilda Augustovičová, Elena Latečková-Rampáková, Eva Krížiková, Anton Michalička, Jozef Hanúsek, Samuel Adamčík, Ivan Mistrík, Martin Ťapák, Ján Klimo, Ján Mistrík, Július Vašek, Leopold Haverl.

Vlčie diery (1948)

To, že Paľo Bielik bol režisérom s veľkým talentom, svedčia aj iné filmy než Kapitán Dabač. V roku 1948 sa mu podarilo nakrútiť slovenský vojnový film – Vlčie diery. Opäť vznikol na motív poviedky, ktorú sám napísal. Hlavným dejom je osud rodiny Svrčinovcov počas SNP odohrávajúci sa až do zimy 1944. Hlavné postavy sú dvaja bratia Matúš a Ondrej. Film poukazuje najmä na dedinu ako na jeden celok, ktorý sa skladá hlavne z nenápadných hrdinov so vztýčenou zbraňou. Vo filme je vidieť myšlienku nerovnomerného zápasu slovenských partizánov proti Nemecku.

Obchod na korze (1965)

Tento film sa nakrúcal v Sabinove a zahrali si v ňom aj miestni obyvatelia. Nakrúcanie bolo vtedy veľkou udalosťou. Film vznikol v roku 1965, no už v roku 1969 bol zakázaný. Film získal prestížne filmové ocenenie. Ako prvý česko-slovenský film získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Prvýkrát sa premietal práve v Sabinove a počas troch dní ho videlo 4126 platiacich  divákov.  Hrali v ňom nielen Ida Kaminská, Jozef Kroner a ďalší profesionálni herci, ale aj miestni obyvatelia ako komparzisti. Vďaka filmu si odniesli Štátnu cenu Klementa Gottwalda J. Kadár, E. Klos, I. Kamińská a J. Kroner. Film bol nakrútený na motívy novely Ladislava Grosmana.

Medená veža (1970)

Jedným z významných slovenských filmov, ktorý sa bezpochyby zaraďuje medzi skvosty slovenskej kinematografie, patrí aj Medená veža. Režisérom tejto filmovej drámy bol Martin Hollý. Medená veža bola natočená podľa námetu Ivana Bukovčana, ktorý je známy najmä svojou dramatickou tvorbou, ktorú vyzdvihol vo svojom najznámejšom diele – Kým kohút nezaspieva. Medená veža rozpráva príbeh troch kamarátov pracujúcich spoločne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách. Všetko sa začína zamotávať v momente, keď na chatu prichádzajú mladé študentky. Vo filme si zahrali Ivan Mistrík, Emília Vášáryová, Štefan Kvietik, Ivan Rajniak. Tú najdôležitejšiu úlohu vo filme zohrala práve tatranská príroda. Film bol natočený za pomoci správy TANAPu a Horskej služby vo Vysokých Tatrách.

 Polnočná omša (1962)

Film je slovenskou filmovou adaptáciou rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša, ktorá vznikla v roku 1962. Vo filme dominuje príbeh malomeštiackej rodiny Kubišovcov túžiacich hlavne prežiť druhú svetovú vojnu, a to v bezpečí. Peter Karvaš stvárnil veľmi dramatický príbeh rodiny Kubišovcov. Boli vystavení smrteľnému nebezpečenstvu, keď sa ich postrelený syn prichádza ukryť domov. A tak sa za zvláštnych okolností schádzajú u rodičov ich všetky štyri deti, z ktorých jeden je kolaborantom, druhý gardistom, tretí partizánom a dcéra milenkou nemeckého veliteľa mesta. Hoci tento film je ešte stále pre mnohých neznámy, je veľkolepý najmä tým, že sa v ňom vystriedalo naozaj početné množstvo kvalitných hercov. Vo filme si zahrali Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Emília Vášáryová, Ivan Mistrík, Hana Meličková či Margit Bara.

Kristove roky (1967)

Ide o prvý celovečerný film nášho známeho režiséra Juraja Jakubiska. Vznikol v roku 1967. Hlavná postava filmu, maliar Juraj, figuruje v príbehu ako jeho najelementárnejšia časť, absolútny základ, bez ktorého by nebolo možné nič ďalšie prezentované vo filme. Na finálnej podobe filmu Kristove roky mal veľkú zásluhu najmä spoluautor scenára Lubor Dohnal. Kameramanom bol Igor Luther. Všetci traja, Juraj Jakubisko, Lubor Dohnal, Igor Luther, boli z rovnakej generácie, preto sa dá film Kristove roky označiť ako generačným filmom. Na to, že sa jedná o režisérov debut, film je veľmi zrelým. Bol úspešný aj na domácej, no aj na zahraničnej pôde. Pozbieral mnoho ocenení, medzi inými aj prestížnu Cenu československej kritiky za rok 1967 či tri ocenenia na 16. MFF v Mannheime v roku 1967.

Vo filme si zahrali Jiří Sýkora, Jana Stehnová, Vlado Müller, Miriam Kantorková, Mária Sykorová, Viktor Blaho, Zdeněk Týle, Jiří Stehno či Róbert Krásny.

Varúj…! (1946)

Práve tomuto filmu je pripisované prvenstvo v oblasti slovenskej dlhometrážnej filmovej produkcie. Patrí k ďalším filmovým dielam režisérov Paľa Bielika a Martina Friča. Film Varúj…! je  filmový prepis drámy Ivana Stodolu „Bačova žena“. Odzrkadľuje drámu zo života slovenských vysťahovalcov pred prvou vojnou.

Mladý horal Ondrej Muranica utečie pred útlakom maďarských gazdov do Ameriky. Jeho sny a nádeje na lepší život mu zničila banská katastrofa. Ondrej je vyhlásený za nezvestného, a keď sa po rokoch opäť vracia do vlasti, zisťuje, že jeho žena sa medzičasom vydala za jeho kamaráta. Vo filme hrajú Mikuláš Huba, Andrej Bagar, František Zvarík a Július Pántik.

Bonus: Kubo (1965)

Existuje azda niekto, kto nikdy nevidel jeden z najznámejších filmov, ktorý sa už dnes zaraďuje medzi Vianočnú klasiku? Napriek tomu, že vôbec nemá vianočný motív či vianočné zvyky, film s obľubou pozeráme práve cez vianočné obdobie. Inscenáciu Kubo nakrútil slovenský režisér Martin Ťapák, ktorý sa stal režisérom po jeho hereckých skúsenostiach v divadle. Blízkou témou sa mu stali najmä ľudové tradície. V roku 1969 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1988 titul národný umelec. História vzniku Kuba má zaujímavé pozadie: autorom divadelnej predohry je evanjelický farár Jozef Hollý (1879 – 1912) a text hry prvýkrát uverejnil v roku 1904 v Slovenských pohľadoch.

Hlavnou témou je láska Aničky Košárikovej a chudobného mládenca Paľa. Vdovec Lovecký však pripravil intrigu – Anička sa má vydať za Kuba, syna bohatého richtára. Lovecký si mal uchmatnúť vdovu Košárikovú a s Bečelom by sa podelili o jej majetok. Keď sa však táto intriga prevalila, láska v skutočnosti zvíťazila nad nenávisťou a Anička dostala Paľa.

Najznámejšia scénka z filmu:

Kubo: Anča…

Anička: No?

Kubo: Aha, ja mám nožík.

Anička: Hí, aký krásny. A odkiaľ ho máš?

Kubo: Z jarmoku.

Anička: A kto ti ho kúpil?

Kubo: Ujčok.

Anička: A čo s ním budeš robiť?

Kubo: Rezať.

Anička: A čo?

Kubo: Ale drevo, čo sa pýtaš, sprostá…

Košáriková: Bože môj, veď si len sadni u nás Kubko, sem…

Kubo: Nedbám, sadnem si.

Košáriková: No rozprávaj, čo je nového?

Kubo: Čo ja viem?

Košáriková: Nevieš, čo je nového?

Kubo: Nie.

Košáriková: A čo si robil včera? Kde si bol?

Kubo: Na peci.

Košáriková: A čo si tam robil?

Kubo: Čo ja viem? Spal som. Ty, Anča, dáš mi ten ručník?

Anička: Aký ručník?

Kubo: Ujčok Lovecký povedali, že ty si moja frajerka a moja mať ma sem poslali, aby som šiel na vohľady. Aby som si sadol, rozprával a počúval. A potom mi vraj dáte chleba a voľáke koláče. A ty že mi dáš ručníček a nič mi nedávate.

Či už máte radi slovenskú klasiku alebo preferujete zahraničné a nové filmy, tento výber sby ste si naozaj mali pozrieť. Niekedy naozaj nezaškodí spomenúť si aj na to, čo bolo kedysi.

[totalpoll id=“69959″]

interez.sk (Anna Zábojníková)