Žijeme vo svete plnom vymožeností. Jednou z nich je aj televízia, prípadne internet, avšak napriek kvantu možností, ako kvalitne využiť svoj čas a schopnosti, medzi obľúbené činnosti patrí práve sledovanie televízie, hlavne medzi mladšími ročníkmi a seniormi. Spomeniete si, ako vás mama musela naháňať z ihriska po zotmení domov? V súčasnosti je to naopak, rodičia musia svoje ratolesti doslova odliepať od monitorov.

Moderným trendom je, že sa už istý čas na nás z každej strany valí nejaká show. V našich médiách zažila obdobie svojej slávy počas niekoľkých sérií Superstar a rôzne iné talentové show, nielen u nás, ale vo viacerých kútoch sveta boli hitom ľudia zavretí vo vile, ako v zlatých klietkach, tj. Big Brother či Vyvolení, a súčasným fenoménom je už niekoľko rokov Farma. A takto by sa s vymenovávaním dalo pokračovať donekonečna. Kto niektorú z týchto show aspoň raz nevidel, ako keby ani nebol.

Ako už napovedá samotný názov a úvod článku, porucha, o ktorej bude reč v nasledujúcich riadkoch, súvisí práve s týmto fenoménom. Prvýkrát ju detailnejšie popísali v roku 2012 bratia Joel a Ian Goldovci. Prvé prípady tejto poruchy sa začali vyskytovať po roku 1998, kedy bol odvysielaný film Truman show, v ktorej hlavnou postavou bol Jim Carrey. Podstatou tejto show bolo sledovanie každého kroku obyčajného človeka z predmestia, Trumana Burbanka, sedem dní v týždni, dvadsaťštyri hodín denne, od jeho narodenia, bez toho, aby o tom vedel. Všetci ľudia pohybujúci sa v Trumanovom živote boli platení herci. Následne po odvysielaní sa začali objavovať ľudia presvedčení o tom, že aj oni sú sledovaní a sú súčasťou natáčania podobnej show plnej platených hercov. Názov tejto poruchy je The Truman Show delusion, vo voľnom preklade Truman Show blud.

Pacienti trpiaci týmto bludom sú presvedčení o tom, že každý okolo nich, členovia rodiny, priatelia či kolegovia, sú herci, čítajú repliky zo scenárov, ich domov, pracovisko a všetky známe miesta sú kulisy, a ich život je niekde vysielaný pre pobavenie sveta. Goldovci túto poruchu prirovnávajú k iným bludom, ktoré sa pomerne často vyskytovali, ako napríklad viera, že človeku niekto implantoval čip pod kožu, alebo sa niekto jeho mozog pokúša ovládať rádio vlnami, či presvedčenie, že dotyčný je reinkarnáciou Elvisa. Joel a Ian tvrdia, že Trumanov blud súvisí s modernou dobou a presýtenosťou rôznymi formátmi založenými na princípe reality show. Keďže na nás „útočia“ za každej strany, pre náchylného jedinca je pomerne jednoduché zabudovať si do mysle takúto predstavu ako blud.

Jedným z konkrétnych prípadov, ktorý Goldovci popísali, bol tzv. Pán A. Pán A tvrdil, že jeho život je presne ako Trumanova show. Veril tiež, že útoky na Dvojičky z jedenásteho septembra boli taktiež súčasťou scenára, odcestoval preto do New Yorku, aby dokázal, že ich pád nie je reálny, ale je to len filmový efekt. Bol presvedčený aj o tom, že do očí má implantované kamery a po umiestnení na psychiatrii stále trval na tom, že chce hovoriť s režisérom.

Podobne Pán C, ktorý bol novinár, trval na tom, že jeho kolegovia sú herci a všetky články sú vymyslené len pre jeho pobavenie. Po umiestnení na psychiatrii sa viackrát pokúšal o útek, aby dokázal, že udalosti popísané v novinových článkoch nie sú reálne, ale sú súčasťou hereckých výkonov jeho kolegov.

Bohužiaľ, táto porucha sa často spája so schizofréniou, bipolárnou poruchou, drogovou závislosťou, depresiami a pokusmi o samovraždu či vraždu. Nie je totiž výnimočné, že pacienti pri pokuse „uniknúť“ zo show vykonajú násilný čin vo viere, že ak zabijú režiséra, budú slobodní.

Napriek tomu, že samotná televízna show nemôže spôsobiť takúto poruchu, vypnite na chvíľku televízor a namiesto prepínania programov sa vyberte za priateľmi či do prírody. Iste nie je na škodu oddýchnuť si od všetkého, čo nám táto „zázračná bednička“ denne sype do hláv.

interez.sk (Petra Sušaninová)