Aj keď Hitler po svojom nastúpení za nemeckého kancelára zakázal užívanie drog a urobil z toho kriminálny čin, neskôr bola takmer celá jeho armáda závislá na užívaní novej drogy. Síce bol pervitín syntetizovaný už na konci 19. storočia, vo veľkom sa začal využívať až v období 2. svetovej vojny, a to práve nacistickou armádou. 

Pervitín sa v minulosti bežne využíval ako prostriedok na zníženie hmotnosti. Neskôr sa pridával aj do čokolády a na okamžité dodanie energie.

Keď začala 2. svetová vojna a pervitín bol prvýkrát podaný vojakom, rýchlo sa zistilo, že táto droga potláča únavu, vojaci po ňom nepotrebujú spať a ich bojový výkon bol efektívnejší. Rýchlo sa preto objavil dôvod, prečo by už pervitín ďalej nemal byť zakázanou drogou.

Spojenecké armády boli zaskočené zo svojho súpera a z jeho výdrže. Nacistickí vojaci sa vďaka, alebo lepšie povedané kvôli pervitínu stali navyše nebojácni a budili hrôzu aj pre krutosti voči, ktorým nemali zábrany. V tej dobe už bol prídel pervitínu na vojaka približne jedna až dve dávky denne.

Pevitín hral tiež veľkú úlohu pri útoku na Francúzsko. Francúzski generáli boli zaskočení neuveriteľne rýchlym postupom nacistickej armády. Cez priesmyk v Ardenách prešla nemecká armáda bez väčších problémov a bez toho, aby potrebovali oddych na spánok. Tento útok Francúzov veľmi prekvapil a nedokázali naň adekvátne reagovať.

Keď nacisti videli, akou kľúčovou a strategickou výhodou pervitín je, začali ho ďalej testovať s cieľom zefektívniť jeho výrobu či priniesť nejaké nové formy tejto drogy. V koncentračných táboroch robili bezcitní lekári pokusy na väzňoch a vyvíjali aj pervitínové či kokaínové žuvačky, ktoré mali mať dlhodobejší účinok. Využitie týchto žuvačiek videli Nemci hlavne u kapitánov ponoriek, aby vydržali byť dlhšie v službe.

Pervitín však nebol užívaný iba vojskom, dopriali si ho aj vrcholové špičky nacistického Nemecka. S narastajúcou silou odporu voči nemeckým vojskám potreboval dodať energiu aj samotný vodca. Hitler bol ale dovtedy známy svojou „čistotou“ – nepil alkohol, nefajčil, nepil kávu. Keď mu ale energia dochádzala, objavil sa na scéne Hitlerov lekár Dr. Morell. Ten pod zásterkou pravidelnej dávky vitamínov každý deň podával Hitlerovi injekčne drogový koktejl, ktorý bol zmesou opiátov a amfetamínov či pervitínu.

Ako sa misky váh preklápali na stranu spojencov, dochádzali Nemecku aj zásoby pervitínu, ktorého paradoxne potrebovali stále viac a viac. Spojenci pri cielených bombardovaniach zlikvidovali mnohé zásoby, ako aj továrne na výrobu farmaceutických produktov.

A tak droga, ktorá najprv nacistom pomáhala žať úspechy, teraz už len urýchľovala ich neodvratný úpadok, ktorý vyvrcholil Hitlerovou smrťou a následnou kapituláciou Nemecka.

interez.sk (Matej Mensatoris), viralnova.com