My ľudia si veľmi radi myslíme, že sa takmer vždy riadime výlučne svojou slobodnou vôľou. Robíme, čo chceme, kedy chceme, a ako chceme. Ak nám niečo prikážu rodičia alebo nadriadení, často sa stáva, že sa búrime, frfleme a máme chuť neposlúchnuť a urobiť si veci svojím spôsobom. Neuveríte ale ako často robíme veci, ktoré nechceme, len preto, že sme k nim boli „postrčení“ tým správnym spôsobom.

Počuli ste už niekedy o tzv. nudge teórii? V preklade ide o teóriu postrčenia. Ako už napovedá samotný názov, ide o teóriu, ktorej podstatou je fakt, že ľudia neradi poslúchajú príkazy a zákazy. Ak ich však k tomu, čo chcete dosiahnuť, nenásilne postrčíte, urobia to bez toho, aby si vôbec uvedomili, že to chce od nich niekto iný a nie oni sami. Napríklad, ak položíte na stôl myš a chcete, aby bežala istým smerom, položíte na stôl do cieľového bodu syr. Myš sa zrejme najprv bude len obzerať a „potulovať“, ak však stôl jemne nadvihnete a postrčíte ju správnym smerom, vyberie sa tam, kde ju chcete mať.

Ak by ste si mysleli, že autorom tejto teórie je nejaký svetoznámy filozof alebo vedátor, ste na omyle. Je ním obyčajný vojak. Všimol si, že jeho kolegovia často močili mimo pisoárov. Zákazy a príkazy aj s hrozbou trestov však nemali žiaden efekt. Neporiadok bol prítomný stále. Ak však do pisoára vložil červenú bodku alebo muchu, väčšina vojakov mierila práve na muchu a snažila sa ju „utopiť“ a problém bol vyriešený. Vojaci splnili príkaz bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.

Podstatným bodom tejto teórie je aj fakt, že na dosiahnutie cieľa sa nevyužívajú sankcie, ale ani odmeny. Človek, od ktorého niečo chceme, musí mať pocit, že má na výber, a že nápad je jeho a čin chcel vykonať sám.

Viete, kde inde okrem pánskych toaliet je možné nudging alebo postrkovanie využiť? Vo veľkom tento fenomén využívajú obchodné reťazce. V súčasnosti je rozšíreným trendom navádzanie ľudí ku konzumovaniu zdravej stravy namiesto fastfoodov, množstva cukrov a iných nezdravých dobrôt. Experiment s touto metódou vyskúšal v obchodnom reťazci s potravinami Colin Payne. Ten prelepil nákupné vozíky hrubou lepiacou páskou. V letáku uviedol informáciu, že v prednej časti košíka má byť len zelenina a ovocie a v zadnej časti vozíka za lepiacou páskou majú byť všetky ostatné potraviny. Napriek tomu, že ľudia nedostali príkazom, že majú kupovať viac ovocia a zeleniny, podvedome ich vďaka tomuto postrčeniu kupovali viac. Nákup zeleniny a ovocia vzrástol až o 102%. Pri online nakupovaní potravín zas stačilo spomenúť, že iní zákazníci nakúpili eko potraviny a ich predaj následne vzrástol. V tom istom reťazci namaľovali na podlahu zelené šípky smerujúce k oddielu so zdravými potravinami. V 9 z 10 prípadov sa ľudia pri rozhodovaní, ktorým smerom sa majú vybrať, rozhodli práve pre zelené šípky. Podobne, ak na ulici namaľovali zelené šípky vedúce k odpadkovým košom, podstatne viac ľudí hádzalo odpadky do koša a nie na zem. Ukázalo sa taktiež, že postrkovanie je omnoho efektívnejšie, ak sa odohráva na verejnosti.

Ak ste si pomysleli, že toto by sa predsa dalo aplikovať aj u nás na Slovensku, máte pravdu. Skupinka mladých ľudí na čele s absolventkou Ústavu verejnej politiky, Nikolou Bobčíkovou, to dokonca aj zrealizovala. Podarilo sa im zmierniť závažný problém s fajčiarmi v priestoroch železničnej stanice v Bratislave. Namaľovali zelené šľapaje smerujúce od vchodov a východov k priestoru vyhranenému na fajčenie, ktorý bol tiež vyznačený zelenou farbou. Experiment zaznamenal úspech, keďže počet ľudí fajčiacich mimo vyznačených priestorov sa znížil až o 74%.

Ako teda môžeme vidieť, napriek tomu, aké zložité tvory sme a akým komplexným myslením disponujeme, je až neuveriteľné, aký jednoduchý nápad stačí k tomu, aby postrčil ľudí k tým správnym riešeniam. Teraz už iba porozmýšľať nad tým, ako môžete tieto vedomosti využiť vy vo váš prospech. Samozrejme, nikomu nechceme spraviť nič zlé, však?

interez.sk (Petra Sušaninová)