V prírode je všetko veľmi zaujímavo premyslené. Človek chová zvieratá pre jedlo, zvieratá sa živia inými zvieratami, no napriek tomu všetko funguje vo vzájomnej symbióze. Keď chce človek niečo povedať, jednoducho otvorí ústa a vďaka reči prehovorí. Podobne to majú aj zvieratá, pričom každé jedno z nich vydáva svoj jedinečný zvuk. Kôň erdží, vlk zavýja, vrana kráka. Niektoré zvláštnosti zvierat sú však výnimočné. Pes vrtí chvostom, mačka sa o človeka doslova obtiera. Ale vedeli ste, prečo sliepka hýbe hlavou počas toho, ako chodí?

Sliepka, respektíve kura domáca, patrí medzi vtáky, no v značnej miere je to hrabavec, pretože je prispôsobená životu na zemi. Patrí medzi najznámejšie domáce zviera, ktoré človek chová pre vlastnú potrebu. Kury sú chované hlavne ako zdroj potravy, prevažne pre ich mäso a vajcia. Ich telo je zavalité, majú silné nohy a pomerne krátke krídla. Ťarbavo a ťažko lietajú. Pri pohybe hýbu hlavou ako jedny z mála živočíchov. Len veľmi ťažko by ste si predstavili situáciu, v ktorej by ľudia pri pohybe kmitali hlavou ako to robia sliepky a iné vtáky. Predstavte si, že tieto pohyby dopredu a dozadu a následné vrátenie do pôvodnej podoby majú obrovský význam pre ich existenciu.

Prečo teda hýbu hlavou?

Tak, ako človek hýbe rukami, keď kráča, takisto aj sliepka musí hýbať hlavou vždy, keď sa rozhodne urobiť nejaký krok. Je to veľmi dôležitá súčasť ich bytia. V skutočnosti je toto kmitanie unikátna funkcia u vtákov a vyskytuje sa aspoň u 8 z 27 druhov.

Existuje niekoľko teórií, prečo je to tak. Tu je niekoľko z nich:

1. Hýbanie pomáha s rovnováhou
2. Poskytuje priestorové vnímanie
3. Zaostrujú svoje predstavy

Avšak, veľa štúdií tvrdí, že sliepky hýbu hlavou preto, aby ustálili ich zrakové okolie. Ich oko v skutočnosti disponuje minimálnou pohyblivosťou zreničiek. Pri pohybe vlastného tela sliepky sa obraz zaostruje. Tento nedostatok sa sliepka snaží kompenzovať tým, že hlavu najskôr čo najdlhšie nechá na pôvodnom mieste, aby oči fixovali stabilný obraz a mozog ho dokázal spracovať. V poslednej chvíli, keď jej krk už nedovolí väčšie vychýlenie, pohne hlavou, zaujme novú polohu a oko spolu s mozgom spracúva zmenený obraz. Jednoducho napísané – hýbanie hlavou umožňuje sliepke priestorové videnie. Zo zorného uhla pravého a ľavého oka vzniká v mozgovej kôre obraz s priestorovou dimenziou.

Ak ste si mysleli, že je to len nejaká vada, ktorou tento druh zvierat trpí, museli ste byť naozaj prekvapení. Dôvod neustáleho hýbania hlavy je spojený s videním.

interez.sk (zdroj Anna Zábojníková)