Jeden z historických emirátov Arabského polostrova, Katar, sa na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev rozhodol v roku 1971 osamostatniť a nestať sa tak súčasťou Spojených Arabských Emirátov ani Saudskej Arábie. Katar bol ešte na začiatku minulého storočia chudou zemou rybárov a lovcov perál. Avšak objav ropy v roku 1939 úplne zmenil národnú ekonomiku, a aj zmýšľanie Katarčanov, ktorí sú dnes známi svojou vysokou životnou úrovňou. Šport začal hrať v krajine, ktorá sa chystá na organizovanie Majstrovstiev sveta v roku 2022 dať až 200-miliárd dolárov, v posledných desiatich rokoch dôležitú ekonomickú úlohu. No nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Výber dejiska futbalového šampionátu pre rok 2022 prekvapil azda každého.

Mnohí z vás možno ani nevedia, kde presne sa vlastne Katar nachádza. Tento štát, ktorý je o viac ako o 30-tisíc km2 menší než naše už aj tak malé Slovensko, sa rozprestiera v juhozápadnej časti Perzského zálivu na polostrove, ktorý hraničí so Saudskou Arábiou. Hlavným a najdôležitejším mestom v zemi je Doha, v ktorej žije viac než polovica z vyše dvoch miliónov obyvateľov Kataru (len okolo 225-tisíc z nich sú domáci obyvatelia).

Ale čo Katar a šport, ktorého organizácia sa v krajine tak rozmáha?

Futbal, golf, tenis, basketbal, hádzaná – všetko sú to čoraz populárnejšie športové disciplíny, no vôbec sa netešia takej tradícii ako dostihy na arabských koňoch, preteky na ťavách či sokoliarstvo. Ako potvrdzujú oficiálne zdroje, pred vyše dvadsiatimi rokmi nemali ešte iné krajiny žiadnu predstavu, čo Katar je – ekonomicky mimoriadne silná krajina nemala žiadnu prestíž. Je to práve šport, ktorý zmenil celý obraz. Výraznejšie sa na športovú mapu sveta dostal bývalý emirát v roku 2006, keď hostil pätnáste Ázijské hry. Po prvýkrát sa ich zúčastnilo všetkých štyridsaťpäť národností Olympijského výboru Ázie, pričom aj európsky kontinent mohol po prvý raz sledovať túto udalosť prostredníctvom stanice Eurosport.
Od tej doby je s Katarom spojený rapídny nárast organizácie športových podujatí, a to údajne za jediným cieľom – aby sa ľudia z celého sveta dozvedeli o malej, ale nesmierne bohatej krajine.

Kto zaplatí, ten organizuje. Tento vzorec je viac než známy, no oplatí sa to za každú cenu? Na vnútroštátnej úrovni, samozrejme, investície do športu môžu výrazne prispieť k zdokonalení infraštruktúry. Veď pred blížiacim sa svetovým šampionátom vo futbale je, po dokončenom a správy uvedenom medzinárodnom letisku a ďalšom prístave, stále naplánovaná výstavba staníc metra, železnice i telekomunikačných jednotiek. Investície do športu taktiež povzbudzujú miestnych obyvateľov, aby žili zdravšie a žili v harmónií s prisťahovalcami. To je však iba slabá náplasť na to, že množstvo organizovaných podujatí, pod záštitou tých najznámejších organizácii, v skutočnosti priamo v Katare zaujíma len malú vzorku ľudí.

A práve túto druhú stranu mince (znamenajúcu neekonomické využitie športovísk) majú v Katare skoro všetky organizácie populárnych športových odvetví prichádzajúcich zo západu. Výnimku tvoria azda športoviská už každoročne konaných podujatí, ktoré nachádzajú svoje využitie i mimo nich. Medzi nimi sa vyníma medzinárodný okruh Losail, kde sa okrem pretekov Majstrovstiev sveta superbikov konajú taktiež preteky v MotoGP, ďalej tenisový komplex s tvrdým povrchom a golfové centrum v Dohe.

Pozrime sa však na už uskutočnené, ale i plánované ťažiskové medzinárodné športové akcie v Katare.

Majstrovstvá sveta v hádzanej (2015) a Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike (2016)

Po prekvapivom víťazstve vo voľbách pred hádzanárskymi mocnosťami, akými sú Francúzsko a Dánsko, sa Katarčania pevne chopili šance a stavili na istotu. Pre organizáciu postavili tri moderné štadióny, z ktorých stálemu využitiu sa po šampionáte teší iba jeden, keď v ňom svoje domáce zápasy hráva domáci klub Al Saddu. Štadióny prevyšujúce kapacitu 5-tisíc divákov však zívali prázdnotou aj počas turnaja, kde tím Kataru, tak ako aj na poslednej olympiáde, tvorili prevažne naturalizovaní hráči iných krajín, ktorí využili šancu, aby sa vôbec veľkého turnaja zúčastnili. Postarali sa však o veľkú senzáciu, keď po prvýkrát v histórii získali medailu, a to so strieborným odleskom.

Organizácia Majstrovstiev sveta v cyklistike, na ktorých triumfoval náš Peter Sagan, si veľké zásahy nežiadali. Cesty, po ktorých sa jazdilo, sa už len minimálne upravovali a Perla Kataru, umelo vytvorený ostrov na pobreží Dohy, kde sa finišovalo, bola už tiež dokončená. Veľké nepríjemnosti spôsobovalo nepríjemné teplo a prašno. Napokon podarený i zaujímavý šampionát sa však poznateľne zapíše do histórie ako ten, pri ktorom pri ceste chýbali diváci.

Majstrovstvá sveta v atletike (2019) a Majstrovstvá sveta vo futbale (2022)

Dve udalosti, na ktoré sa bude určite upínať celý svet. Katar si to dobre uvedomuje, a preto si všetko poctivo plánuje. Projektom Katar 2030 si organizátori stanovili ciele, ktoré sa usilujú napĺňať už teraz. Zázemie pre Majstrovstvá sveta v atletike je už vo veľkej miere z predchádzajúcej organizácie Ázijských hier vybudované. Nevyhne sa však renováciám.

Značne demoralizované od zrodu myšlienky i samotného víťazstva vo voľbe sú Majstrovstvá sveta vo futbale. Voľba, ktorú nechcú Európania pochopiť, zmení ráz krajiny raz a navždy. Katarčania to zobrali poriadne zhurta. Len za dva roky pribudlo pol milióna robotníkov. Práve na zachádzanie s nimi spustila kritiku Amnesty International – organizácia zaoberajúca sa dodržiavaním ľudských práv. Podľa výpovedí robotníkov, ktorí pochádzajú predovšetkým z juhoázijských krajín, sa práce vykonávajú v ťažkých otrokárskych podmienkach, dokonca často bez vyplatenia celej mzdy. Výnimkou nie sú ani úmrtia na stavenisku.

Futbal je v Katare populárny, no ani zďaleka nedosahuje pozornosti, aká mu prináleží. V najvyššej futbalovej súťaži sa účastní štrnásť tímov. Priemerná návštevnosť sa pohybuje síce pri čísle 5-tisíc, no to však aj tak značí poloprázdne štadióny, na ktorých sa hrá futbal v náročných klimatických podmienkach. Tými bude výrazne ovplyvnený i šampionát, ktorý sa po prvý raz v histórii uskutoční v zimných mesiacoch. Na pláne je stále ešte osem štadiónov. Jeden je už vo výstavbe a tri sa budú rozširovať. A to ešte nehovoríme o tréningových ihriskách pre zúčastnené národné celky. To je neuveriteľné penzum roboty. Veľkou zaujímavosťou je, že kvôli šampionátu vznikli plány na výstavbu úplne nového mesta Lusail, ktoré má byť kompletne dokončené v roku 2019. V ňom na takzvanom Ikonickom štadióne, s plánovanou kapacitou 80-tisíc divákov, sa uskutoční aj finálový zápas majstrovstiev.

Koľko štadiónov nájde svoje uplatnenie aj po skončení druhej najsledovanejšej udalosti na svete, nie je isté. Rovnako, ako nie je isté, či sa Kataru táto obrovská show vydarí. O tom, či sa vyplatí, je sa hádam márne zamýšľať. Krajina s bohatstvom ropy nedostatkom peňazí netrpí, a určite ešte dlho trpieť nebude.

V úplnom závere je miesto pre zamyslenie sa každého z vás, či si štátik, ako je Katar, ktorý sa neštíti využiť svoje veľké bohatstvo predovšetkým na vlastné záujmy, naozaj zaslúži toľko pozornosti na svetovej scéne športu. Jedno je však isté. Katarský športový boom (podložený v jej histórii najvyššou tridsaťdeväť-člennou reprezentáciou na OH v Riu) momentálne nikto nezastaví.

Interez.sk (Dušan Farbula)