Ak by hnutie Slovensko z Národnej rady (NR) SR stiahlo svoj legislatívny návrh na zmrazenie platov poslancov ešte pred hlasovaním, mohlo ho znovu predložiť na nasledujúcej schôdzi parlamentu. Keďže o ňom NR SR hlasovala a zamietla ho, nový návrh na zmrazenie platov bude možné predložiť až o šesť mesiacov.
V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko. Ak by hnutie návrh stiahlo, mohlo udržiavať tému nepretržite v centre politickej diskusie, takto bude mať podľa Hrabka polročnú prestávku, počas ktorej nemôžu rovnako zamerané návrhy podávať ani poslanci z iných strán. To isté podľa neho platí v prípade testovania alkoholu v parlamente.
Koalícia si v parlamente presadila, čo potrebovala
„Ak by Igor Matovič návrhy stiahol, mohol ich predložiť na budúcu schôdzu, aj na tú po nej, aj na nasledujúcu. Mal vedieť, že jeho návrhy nemajú šancu prejsť parlamentom,“ konštatoval Hrabko. Výsledok, ktorým je zastavenie tejto témy na šesť mesiacov, podľa Hrabka v skutočnosti vyhovuje všetkým poslancom NR SR. „Nie iba vládnym, aj mimovládnym poslancom,“ upozornil.
Na margo súdržnosti koaličných poslancov na poslednej parlamentnej schôdzi Hrabko povedal, že vládnej koalícii sa podarilo schváliť v zásade všetko, na čom jej záležalo. „Viac ako po roku sa podarilo zvoliť predsedu parlamentu. Schválili, čo chceli a čo nechceli, odsunuli na nasledujúcu schôdzu,“ uviedol.
Koaličnú jednotu zo začiatku schôdze však podľa neho postupne začali narúšať rozpory, napríklad kvôli transakčnej dani, ktorú kritizoval aj prezident SR Peter Pellegrini. Podľa Hrabka by bolo vhodné, ak by prezident svoje postoje nie iba k tejto téme, ale aj ostatným dôležitým politickým témam, zhrnul do správy o stave republiky. „To by mohol stihnúť ešte pred letnými prázdninami,“ poznamenal publicista.
Predčasné voľby sú málo pravdepodobné
Hoci prezident Pellegrini v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy pripustil, že by sa mohli konať predčasné parlamentné voľby, podľa Hrabka je iniciovanie takýchto volieb v súčasnosti málo pravdepodobné. Na konci minulého volebného obdobia totiž parlament upravil ústavu tak, že podmieňuje vyhlásenie predčasných volieb uznesením parlamentu prijatým ústavnou väčšinou najmenej 90 hlasov.
Také množstvo poslancov, ktorí by mali o predčasné voľby záujem, sa podľa neho v tomto čase v parlamente nenazbiera. „A každá vládna koalícia si chce udržať moc, predčasné voľby sú až tým posledným riešením,“ konštatoval Hrabko. Pripomenul, že z návrhu novely ústavy bola na základe pozmeňujúceho návrhu Márie Kolíkovej (SaS) vypustená možnosť iniciovať predčasné voľby referendom a v tomto znení ho bývalá vládna koalícia v minulom volebnom období schválila.
Jej súčasťou boli aj súčasní členovia Demokratov, ktorí paradoxne v tomto volebnom období rozbehli petičnú akciu za takéto referendum. „Zbierajú podpisy pod niečo, čo sa minie účinkom,“ podotkol Hrabko.
Nahlásiť chybu v článku