Bojíte sa pavúkov? Alebo musíte zaspávať pri svetle či v miestnosti so zavretými dverami? Možno sa vám po prečítaní týchto oveľa horších prípadov, najmä o psychických poruchách, uľaví. Na svete totiž existujú veľmi zriedkavé ochorenia. Aj keď nimi trpí len malé percento ľudskej populácie, dokážu vyrobiť problémy. Bohužiaľ, niekedy sú to tak vážne poruchy, že sa nedajú liečiť.

Capgrasov syndróm

Počuli ste už niekedy o Capgrasovom syndróme? Túto poruchu prvýkrát opísal francúzsky psychiater Joseph Capgras ako ilúziu rovnako vyzerajúcich osôb. Človek, ktorý trpí touto poruchou, žije v neustálom presvedčení, že jeho priatelia, manželka, manžel, alebo rodinní príslušníci boli niekým vymenení za identických dvojníkov. Jednoducho napísané, ak vás príde pozrieť na návštevu brat či sestra, začnete mať podozrenie, že s vami niekto hrá nejakú hru a vašich príbuzných vymenil za iných dvojníkov. Časom sa táto porucha môže dostať do štádia, v ktorom trpiaci človek nespoznáva sám seba. Začína byť paranoidný a mať pocit, že je mŕtvy.  V minulosti popisovali tento jav ako súčasť paranoidnej schizofrénie, postupne sa ale zistilo, že je často prítomný u pacientov trpiacich vážnymi poraneniami mozgu a demenciou.

Cotardov syndróm

Syndróm porušenia oblasti mozgu, Cotardov syndróm, alebo choroba chodiacej mŕtvoly patrí medzi špecifické psychické ochorenia. Pacienti postihnutí týmto problémom sa môžu liečiť rôznymi antidepresívami, antipsychotikami alebo stabilizátormi nálad. Čo však prežíva človek trpiaci Cotardovým syndrómom? Ak vás predstava chodiacich mŕtvol desí, môžete byť radi, že ním netrpíte. Pacienti postihnutí týmto problémom si totiž sami o sebe myslia, že sú mŕtvi, neexistujú, že im chýbajú niektoré orgány alebo stratili veľmi veľa krvi. Keď dôjde do najhoršieho štádia, pacienti sú presvedčení, že sú nesmrteľní. Myslia si, že sú imúnni voči prejdeniu autom či skoku z vysokej budovy. Tieto ilúzie nabádajú k veľmi nevyspytateľnému správaniu, pri ktorom celkom mizne pud sebazáchovy. Postihnutí zanedbávajú svoju osobnú hygienu, nereagujú na ľudí vo svojom okolí, popierajú existenciu častí svojho tela aj svoju vlastnú existenciu, rozprávajú o zápachu vlastného hnijúceho mäsa a opisujú chvíle svojej smrti. Najčastejšie sa táto porucha vyskytuje u osôb trpiacich maniodepresívnou poruchou a častými zmenami nálady.

Syndróm Alenky v krajine zázrakov

Príbeh malej Alenky, ktorá zažíva veľké dobrodružstvo v krajine zázrakov určite pozná každý z nás. Rovnako sa nazýva aj porucha, ktorou trpia prevažne deti. Syndróm spočíva v abnormálnom prietoku krvi v tých častiach mozgu, ktoré spracúvajú vizuálne vnímanie. Postihnutý, trpiaci týmto problémom, vníma veci okolo neho ako oveľa väčšie či menšie než v skutočnosti sú, pričom zrak má celkom v poriadku. Deti trpiace týmto syndrómom môžu mať strach vojsť do výťahu, pretože sa im bude zdať veľmi maličký. Naopak, môže sa stať, že budú mať panický strach zo zvierat, pretože sa im budú zdať príliš veľké. Vedeli by ste si predstaviť obyčajného motýľa, ktorý by bol väčší ako vy? Hoci tento syndróm nie je príliš rozprávkový, pozitívne je, že porucha môže časom ustúpiť sama.

Názory odborníkov na duševné ochorenia sa postupne menia. V súčasnosti však vzniká množstvo ďalších, oveľa závažnejších psychických porúch, ktoré sa zatiaľ nedajú liečiť. O týchto poruchách sa dočítate v ďalšom pokračovaní.

interez.sk (Anna Zábojníková)