Špenát, barančeky z piškótového cesta, údená šunka, kraslice. S Veľkou nocou sa spája mnohé – pre Slovensko je to aj pôstne obdobie, návšteva kostolov, stretávanie sa s rodinou a pobyt v prírode. Veľkonočný pondelok ide ruka v ruke s tradíciami, ku ktorým patrí aj šibačka a oblievačka.
Práve tie sú dnes predmetom diskusie, časť spoločnosti totiž nepovažuje bitie žien korbáčmi a oblievanie ľadovou vodou za tradičné, ale za násilné. Pre niektorých sú zasa zvyky nedotknuteľné a uchovávajú si ich aspoň symbolicky.
Slovenské „tradično“, na ktoré sa každoročne so záujmom pozerá svet, ktorý trávi tieto dni napríklad hľadaním skrytých vajíčok v záhradách, vystihuje aj výrok z hry Radošinského naivného divadla s názvom Človečina. „Otecko, v pondelok prídu chlapci s voňavkami aj korbáčmi… Len aby bolo pekné počasie, len aby boli spokojní aj zahraniční filmári.“
Interez v súvislosti s veľkonočnými sviatkami oslovil poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtali sme sa na to, ako trávia Veľkú noc, aké tradície dodržiavajú i na to, či niektoré zo zvykov a tradícií nepovažujú za násilnícke.
Otázky:
Ako oslavujete Veľkú noc?
Máte v rodine nejaké tradície, ktorých sa držíte?
Nevnímate niektoré tradície ako násilné?
Odpovedajú: Veronika Remišová, Martina Bajo Holečková, Beáta Jurík, Andrea Turčanová, Igor Šimko, Tomáš Szalay, Roman Malatinec, Ján Blcháč , Jozef Pročko a Michal Bartek.
Veronika Remišová (Za ľudí)
Veľká noc je pre našu rodinu najväčší kresťanský sviatok. S deťmi chodíme na Veľký piatok na krížovú cestu, Bielu sobotu zas k hrobu Ježiša a v nedeľu na Vzkriesenie. Deťom sa snažíme pripomínať, že Veľká noc nie je o tom, že sú prázdniny, alebo že sa zavesia ako ozdoby maľované kraslice, ale o hlbšom význame obety pre iných, o radosti a nádeji, ktorú dáva Ježišovo zmŕtvychvstanie. Myslím si, že aj na Slovensku veľkonočný odkaz nádeje a svetla na konci tmavého tunela potrebujeme viac ako inokedy. Je to príležitosť na refresh, náš osobný, ale aj spoločenský.
Zo slovenských tradícií sa snažím vyhnúť šibačke, deti si však rady s dedkom pletú korbáče a potom ich chcú na niekom vyskúšať. Takisto syn má nesmiernu radosť, keď ma môže ráno zobudiť tak, že ma obleje vodou – iný deň by mu to totiž neprešlo. Takže hlavne kvôli deťom “podstupujem” poctivo všetky slovenské tradície.
Všetko by sa malo robiť s mierou. Ak po šibaní má nejaké dievča modriny, alebo po oblievačke skončí v nemocnici so zápalom pľúc, tak to teda nie je v poriadku. Ale verš: voňavka, kvapka vody sa dá zniesť.
Martina Bajo Holečková (SaS)
Veľkú noc v rodine tradične oslavujeme. Všetci v rodine sme veriaci, takže Veľká noc sa u nás spája s návštevami kostola a má pre nás aj duchovný rozmer. Keďže pochádzam z dediny, tak sa u nás dodržiavali aj všetky zvyky a tradície ako šibačka a oblievačka. Tieto zvyky má rád aj môj syn, ktorý sa už na to teraz veľmi teší a pýta sa ma, či bude môcť obliať aj svoju sestru, ktorá má len pár dní. Máme však u nás jednu zaujímavosť. Pochádzam z obce Kozárovce a u nás bolo tradíciou, že v pondelok muži oblievali ženy a v utorok ženy šibali mužov.
Veľkonočné tradície vnímam ako niečo prirodzené, keďže sme v tom odmalička vyrastali, je však pravdou, že keď sa na to pozerá niekto zo zahraničia, tak môže byť prekvapený až zdesený. Minulý rok som bola so synom napríklad aj na hľadaní čokoládových vajíčok a zajačikov, čo je tradícia, ktorú majú napríklad v Británii, a musím povedať, že je to veľmi milá tradícia. V obci Bory, kde to u nás organizujú, majú popritom ukážky pletenia korbáčov, maľovania vajíčok či možnosť pohladkať zajačiky. Toto podujatie je skvelý priestor ako aktívne stráviť čas s rodinou.
Pre mňa sú to tradície spojené s našou kultúrou a históriou, a tak ich aj beriem. V našej rodine vždy išlo skôr o symbolickú oblievačku s minimom vody, to dôležité posolstvo sa pre nás spája so slávením Veľkej noci ako kresťanských sviatkov. Prajem všetkým, aby tento sviatočný čas prežili v pokoji, so svojimi blízkymi či v prírode. Verím, že je to čas, kedy sa aj naša spoločnosť na chvíľu upokojí, nebudeme riešiť politiku, hádať sa a rozdeľovať.
Beáta Jurík (PS)
Ja od detstva Veľkú noc nemám rada, pretože som už ako malá pociťovala ako nespravodlivosť, že ma susedovci prišli obliať, vyšibať a ešte si tým aj zarobili. Vysmievali sa nám, koľko si zarobili a my sme to museli len ticho tolerovať. So sestrou sme sa preto neskôr tvárili, že nie sme doma, neodpovedali sme na zvonček, alebo sme radšej odišli na chalupu k starým rodičom. Ale manžel berie našich synov k starým mamám a tete, kde ich symbolicky oblejú z detskej pištoľky. Samozrejme im v tom nebránim, staré mamy to majú rady a ja potom zo všetkých čokoládových zajacov a vajíčok niečo upečiem. Nie sme veriaci, do kostola nechodíme, ale cením si, že sa môžeme ako rodina stretnúť na Veľkonočnú nedeľu a pondelok pri dobrom obede, na stole nechýba zemiakový šalát, rezne a koláče.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- Ktorí poslanci oslavujú Veľkú noc najmä v kostole,
- kto považuje niektoré tradície za „prežitky“,
- akých tradícií sa drží poslanec Pročko,
- čo si o našich tradíciách myslí poslanec Roman Malatinec.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku