Parlament rokuje o novele zákona o neziskových organizáciách. Jej cieľom je priniesť niekoľko zmien, pre neziskovku, nadáciu alebo združenie s ročným príjmom nad 35-tisíc eur má zaviesť napríklad povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Jeho obsahom majú byť informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5-tisíc eur.
K novele sa po kritike opozície a mimovládok, ktoré hovoria o „ruskom zákone“, vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Prezidentkino stanovisko
„Stála som na oboch brehoch, bola som aktívnou súčasťou mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti a neskôr političkou vo funkcii prezidentky republiky. Ako politička si pamätám nepríjemné otázky od mimovládok, aj protesty pod oknami paláca,“ píše na sociálnej sieti Čaputová.
Dodáva, že vtedy, keď niektoré mimovládne organizácie nesúhlasili s jej názormi, postojmi, ani s opatreniami vlády, to pre ňu bolo nekomfortné a niekedy až obťažujúce, „ako to už pre politikov býva“. „Ale bolo to demokratické, a to bolo to najdôležitejšie. Tá istá demokracia, ktorá umožnila moje zvolenie sa v nejakej chvíli pod oknami paláca prejavovala úplne inak. A zaslúžila si môj rešpekt,“ pokračuje.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mimovládny sektor, ktorý Zuzana Čaputová pozná dlhé roky „zvnútra aj z vonku“ je podľa nej pestrý a priťahuje však najmä ľudí s ideálmi a nadšením pre veci verejné. „Za 36 rokov našej novodobej histórie urobili všetky tieto združenia, nadácie a spolky množstvo skvelej roboty, často nahrádzali štát. V oblasti sociálnej, zdravotnej, vzdelávacej, či ochrany demokracie. Zrejme najviac to bolo vidieť v čase kríz,“ myslí si.
Ľudia, ktorí pôsobia v tomto segmente, sa podľa nej nikdy nebránili transparentnosti ani kontrole nakladania s verejnými zdrojmi. „A najmä, nikdy sa nebránili dialógu. Po tých rokoch si nezaslúžia šikanu, ale našu vďaku,“ odkazuje.
Koalícia sa kritike bráni
Piliermi novely zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS sú transparentnosť a informovanosť o vynakladaní verených zdrojov. Vyhlásil to poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Glück (Smer-SD) v pléne parlamentu v diskusii o novele. Avizoval, že z úpravy sa odstráni časť, ktorá hovorí o lobingu.
„Nemám absolútne najmenší dôvod pochybovať o tom, že peniaze, ktoré sú vynakladané na rôzne nadácie, na rôznu peknú charitatívnu činnosť, ktorá by mala predovšetkým pomáhať ľuďom, sú často zneužívané na politický boj, na platy, na réžiu, a že sú vynakladané na iný, ako je vopred deklarovaný účel,“ poznamenal.
Glück zároveň odmietol kritiku, že má ísť o ruský zákon. Upozornil na to, že úprava vychádza z európskeho práva. „Novela sa bude opierať o dva zásadné piliere, a to je transparentnosť a informovanosť slovenskej verejnosti o tom, akým spôsobom sú vynakladané peniaze, ktoré ľudia sami platia do štátneho rozpočtu alebo peniaze, ktoré platia do rozpočtu Európskej únie,“ dodal.
Smer-SD bol podľa Glücka za to, aby novela obsahovala aj úpravu k regulácii lobingu. Informoval však, že v koalícii sa dohodlo, že z novely vypadne. Zároveň avizoval, že vládny kabinet príde s osobitným návrhom zákona o regulácii lobingu. Poslanec verí, že na rokovanie parlamentu sa dostane už v máji, prípadne v septembri. Je zvedavý na diskusiu k novele.
„Pevne verím, že budem konečne počuť nejaké argumenty z PS, že prečo je problém mať transparentnosť, pokiaľ ide o mimovládne organizácie,“ odkázal. Predpokladá, že aj on sa ešte viackrát zapojí do rozpravy k novele.
Kritika opozície
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Lucia Plaváková (PS) apeluje na koaličných poslancov, aby návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách stiahli, pretože sa podľa nej nedá nijako opraviť. Pripomenula, že jediným cieľom návrhu je zastrašovať a šikanovať ľudí, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore.
„Tento návrh zákona považujeme za mimoriadne zásadný z hľadiska zásahu do ľudských práv a demokratických pilierov Slovenska, preto sme pripravení podať podnet na ústavný súd,“ povedala Plaváková počas diskusie v pléne NR SR.
Pripomenula, že návrh prišiel do parlamentu pred vyše rokom, odvtedy sa jeho podoba menila. Neziskovky podľa nej zažili označovanie za tých, ktorí dostávajú peniaze zo zahraničia, alebo za lobistov. „Podporujeme transparentnosť, no musí platiť pre všetkých,“ vyhlásila poslankyňa s tým, že novela je zameraná iba na mimovládky.
Prospechom ľudí z mimovládneho sektora, ktorí sa snažia o zmenu verejných politík, je podľa Plavákovej hlavne dobrý pocit z toho, že prispievajú k rozvoji spoločnosti. Zdôraznila, že tieto organizácie sa starajú o ľudí, na ktorých štát „kašle“ a v danej oblasti zlyháva. Spomenula napríklad menšiny, zdravotne znevýhodnených či predčasne narodené deti.
Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) pripomenul, že nová legislatíva má priniesť pre mimovládky administratívnu záťaž cez povinnosť zverejňovať údaje cez infozákon. „Chceli by ste rozdeliť mimovládky na dobré a zlé,“ odkázal koalícii s tým, že aj tie, ktoré sa venujú konkrétnej činnosti, akou je ochrana prírody či poskytovanie sociálnych služieb, sa z času na čas vyjadrujú k veciam verejným, a to najmä pri otázkach, ktoré sa ich týkajú.
Poslanec Marián Čaučík (KDH) uviedol, že novela zákona o neziskových organizáciách je pripravená „babrácky“. Jej obsah podľa neho nepomôže väčšej transparentnosti, zaťaží takisto administratívne všetky mimovládky a vytvára priestor pre šikanu občanov, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore.
Nahlásiť chybu v článku