Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada garanciu eurofondov pre regióny. Predseda ZMOS-u Jozef Božik to vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii vo Zvolene. Dodal, že v prípade, ak bude štát robiť revíziu Programu Slovensko na roky 2021 až 2027, aby nesiahal na zdroje, ktoré sú zamerané na rozvoj miest a obcí.
„Či už je to metodika integrovaných územných investícií alebo tých v rámci území mestského rozvoja,“ objasnil. Situácia v štáte je podľa neho v súčasnosti veľmi ťažká a všetci konsolidujú. „Jediné zdroje, ktoré môžu mestá a obce použiť na svoj rozvoj, najmä investičný, sú európske,“ zdôraznil.
Samosprávy potrebujú financie na školy, dopravu aj ekológiu
Poznamenal, že samosprávy zlú finančnú situáciu pociťujú v každej oblasti. „Potrebujeme opravovať, rekonštruovať budovy, či už sú školské alebo kultúrne, modernizovať jednotlivé dopravné uzly, ktoré máme na úrovni miest,“ povedal. V Partizánskom, kde je Božik v súčasnosti primátor, sa to týka autobusovej stanice i záchytného parkoviska. „Rovnako sa snažíme získať zdroje na vodozádržné projekty, na budovanie biodiverzity,“ konštatoval.
Predpokladá, že kvalita života v mestách a obciach je momentálne na Slovensku kľúčová. „Ak prídeme ešte aj o tieto peniaze, dostaneme sa do štádia, že zastavíme akýkoľvek rozvoj a to by bolo veľmi zle,“ zhrnul.
Samosprávy už projekty pripravili
Podpredseda komory miest a zároveň primátor Zvolena Vladimír Maňka doplnil, že celkové investície na Slovensku sú v 80 percentách z eurofondov. „Bez nich by sme boli v recesii. Sú to miliardy. Preto je dôležité, aby sme ich dokázali vyčerpať,“ podotkol. Argumentuje tým, že keď chce samospráva robiť projekt, trvá to nejaký čas.
Keď chcú napríklad budovať cyklotrasu, proces k získaniu stavebného povolenia je dlhý a niekedy trvá aj roky. Potvrdil, že samosprávy už projekty pripravili. „Stálo ich to financie a keby nám eurofondy niekto zobral, tak by to boli vyhodené peniaze,“ uzavrel. Dúfa, že niečo takéto sa neudeje.
Kraje a obce chcú eurofondy využiť naplno, tvrdí Lunter
Kraje, mestá a obce sú schopné vyčerpať každý jeden cent z eurofondov. Argument, že zazmluvnenosť jednotlivých samospráv je len niekde na úrovni 15 percent z celkovej alokácie prostriedkov z EÚ v polovici programového obdobia a hrozí, že sa nestihnú vyčerpať, je mimoriadne zavádzajúci a falošný. Konštatoval to v utorok predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.
Reagoval tým na informácie, ktoré sa podľa neho najprv šírili po chodbách vládnych úradov a teraz sa už o tom hovorí aj na oficiálnej pôde, že sa chystá zásadný rez eurofondov.
„Máme informáciu, že v júni má vláda rokovať o realokácii zdrojov, ktoré Slovensko nevie čerpať na nové oblasti, napríklad do rezortu obrany,“ uviedol šéf kraja s tým, že férová diskusia zatiaľ chýba. Samosprávam tak hrozí, že prídu o výraznú časť eurofondov. Ohrozené môžu byť desiatky miliónov eur na projekty v školstve, sociálnych službách či v doprave. Pre kraje, mestá a obce je to dnes jediný možný zdroj investícií a rozvoja.
„Pripravujeme sa na 2,4 miliardy eur v rámci programu Slovensko, ktoré sú určené pre samosprávy. Za BBSK hovorím, že máme plný zásobník projektov. Do konca tohto roka 100 percent alokácie pre BBSK bude sprocesovaná na úrovni krajskej rady partnerstva a schválená, 80 percent z týchto projektov zašleme ako oficiálnu žiadosť o zmluvu, na podpis ministra,“ vyhlásil Lunter.
Zlyháva systém, nie samosprávy
Podľa neho dôvodom tejto hroziacej katastrofy nie je to, že by samosprávy pri čerpaní zlyhali. „Je ním to, že výzvy prichádzajú neskoro, pravidlá sú komplikované a systém je nastavený tak, že to jednoducho nemôže ísť rýchlejšie,“ zdôraznil Lunter, ktorý o tom hovoril už aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a bude o tom diskutovať i s kolegami z SK8. Pýtať sa na to má aj ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na utorňajšom stretnutí.
Ako Lunter dodal, ak by nakoniec vláda predsa len zobrala regiónom eurofondy, bol by to ďalší „Titanic“ pre verejné financie po tom, čo im predchádzajúca vláda zobrala 800 miliónov eur ročne. Doplatí na to každý. BBSK s týmito zdrojmi počíta napríklad na pripravené projekty, ako je rekonštrukcia plavárne vo Zvolene a športovej haly v Hnúšti či Centra tradičnej kultúry v Detve.
Nahlásiť chybu v článku