Katynský masaker bol jedným z najvýraznejších zločinov druhej svetovej vojny, obeťami ktorého sa stali v roku 1940 tisícky poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie. Spáchali ho príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD. Pamiatku obetí si o takmer trištvrte storočia neskôr išla na západ Ruska uctiť aj poľská vládna delegácia pod vedením prezidenta Lecha Kaczyňského.
Na miesto však nedoletela. Od havárie poľského vládneho špeciálu pri pokuse o pristátie na letisku v Smolensku, ktorá si vyžiadala 96 obetí, uplynie vo štvrtok 10. apríla 15 rokov. Lietadlo Tu-154M vzlietlo z Varšavy 10. apríla 2010 ráno, krátko pred pol ôsmou. O približne hodinu a pol sa svet dozvedel o tragédii – poľské vládne lietadlo pri pokuse o pristátie v hustej hmle pri Smolensku havarovalo.
K havárii lietadla len kilometer od letiska pri Smolensku došlo 10. apríla 2010 presne o 08.41 h miestneho času (10.41 h moskovského času). Letecké nešťastie vyšetrovali nezávisle na sebe obidve zainteresované krajiny – Poľsko i Rusko. Vyšetrovanie však sprevádzala počas uplynulých rokov vzájomná nedôvera a obviňovanie a aj preto sú príčiny pádu lietadla dodnes predmetom špekulácií.
O život prišli všetci pasažieri vrátane elity krajiny
Na jeho palube sa nachádzalo 88 cestujúcich a osem členov posádky, nehodu neprežil nikto. O život prišiel poľský prezident Lech Kaczyňski s manželkou Mariou a mnoho ďalších významných predstaviteľov krajiny, členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, elity poľskej armády, predstavitelia cirkvi, poradcovia prezidenta i ďalšie osobnosti verejného života.
Ešte v deň havárie vymenoval vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na vyšetrenie príčin tragédie na čele s premiérom Vladimirom Putinom. Ruskí vyšetrovatelia zverejnili svoju správu 12. januára 2011. Došli k záveru, že leteckú haváriu zapríčinila posádka lietadla, ktorá nemala dostatočný výcvik a pristáť sa pokúsila v mimoriadne nepriaznivom počasí.
Letisko Severnyj pri Smolensku nedisponovalo najmodernejším navigačným systémom, ktorý by umožňoval pristátie v podmienkach zlej viditeľnosti. Ostrý nesúhlas s týmito závermi vyjadril brat-dvojča zosnulého poľského prezidenta, líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.
Pád lietadla spôsobila kombinácia viacerých faktorov
Dlho očakávaná správa poľskej vládnej komisie, ktorú považuje súčasná vláda Donalda Tuska (na čele kabinetu stál aj v rokoch 2007 – 2014) za záväznú, bola zverejnená 29. júla 2011. Uvádzalo sa v nej, že pád lietadla spôsobila kombinácia viacerých faktorov vrátane chýb pilotov, ktorí nemali adekvátny výcvik na pilotovanie lietadla Tupolev 154, ďalej zlého počasia, ale boli to tiež nesprávne pokyny ruských letových dispečerov a zlé osvetlenie pristávacej dráhy. Ruská strana tieto tvrdenia odmietla.
„V zlom počasí sme posádke poradili, aby pristála na inom letisku. Odmietla,“ povedal riaditeľ letovej prevádzky v Smolensku Pavel Pljusnin s tým, že odporúčali Moskvu alebo Minsk. Pilot však ohlásil, že ide pristávať. Stroj však v hustej hmle manéver nezvládol a po zachytení brezy sa roztrieštil pri dopade pred štartovacou dráhou.
Po októbrových parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), začali v Poľsku silnieť hlasy požadujúce obnovenie vyšetrovania leteckej havárie pri Smolensku. Stalo sa tak vo februári 2016, pričom výsledky predchádzajúcej vládnej vyšetrovacej komisie boli v apríli 2018 anulované.
Nová komisia, nazývaná podľa vtedajšieho ministra obrany Antoniho Macierewicza aj Macierewiczova komisia, prišla k záveru, že letecké nešťastie spôsobili najmenej dva výbuchy a tiež „politické faktory“.
Tuskova vláda uzavrela ďalšiu kapitolu
Podľa správy expertov novej poľskej vládnej komisie z apríla 2018 k deštrukcii lietadla došlo po explóziách ešte vo vzduchu a nie na zemi po kolízii so stromom. Poľskí vyšetrovatelia boli od roku 2010 v Rusku štrnásťkrát, aby si obhliadli úlomky lietadla – naposledy vlani v októbri. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina sleduje obnovenie vyšetrovania pádu lietadla pri Smolensku výlučne politické ciele.
Havária poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku dodnes rozdeľuje poľskú spoločnosť. Po osemročnom vládnutí PiS (skončilo sa po októbrových parlamentných voľbách v roku 2023) nová vláda premiéra Donalda Tuska totiž 15. decembra 2023 rozpustila Macierewiczovu komisiu.
„Toto je koniec klamstiev šírených v mene poľskej vlády, koniec míňania stoviek miliónov zlotých na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s objasňovaním príčin tragédie, ale majú veľa spoločného s politikou,“ vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník poľského ministerstva obrany Cezary Tomczyk.
Nahlásiť chybu v článku