O negatívnom vplyve človeka na životné prostredie a klímu Zeme sa asi nemusíme rozprávať. Kto odmieta teóriu globálneho otepľovania, mal by si pozrieť náš starší článok, v ktorom sme vám ukázali 15 záberov, ktoré vás presvedčia, že globálne otepľovanie je veľmi vážnym problémom. Postupom času sa bude naša planéta meniť stále viac a viac. Svet ako ho poznáme, bude vyzerať celkom inak. Niektoré prekrásne miesta našej Zeme celkom zmiznú, a preto by ste ich mali navštíviť a spoznať čo najskôr. Napríklad aj týchto 10…

Veľká koralová bariéra

Najväčšiu sústavu koralových útesov a ostrovčekov na Zemi, ktorá sa nachádza v Koralovom mori pri pobreží Austrálie, tvorila naša planéta dlhých 8000 rokov. Vplyvom postupného dvíhania hladiny svetového oceánu však o ňu môžeme prísť počas jednej generácie ľudského života. Odborníci hovoria, že súčasná generácia ľudí je poslednou, ktorá si tieto prírodné krásy bude môcť pozrieť na vlastné oči. Váhať by ste preto určite nemali….

Národný park Glacier

Tento ľadovcový národný park, ktorý nájdete v americkej Montane pri hraniciach s Kanadou pokrývalo ešte pred necelými 100 rokmi 150 rôznych ľadovcov. V roku 2010 ich bolo už len 25 a podľa odborníkov v roku 2030 v národnom parku nenájdete ani jeden. Príroda však neutrpí len samotným miznutím ľadovcov. V národnom parku totiž existuje ekosystém tvorený rastlinami a živočíchmi, ktoré sú od ľadovca a jeho vody závislé. V národnom parku Glacier sa teda budú diať veľmi veľké negatívne zmeny.

Benátky

Nádherné mesto na vode pretkané množstvom kanálov. Kto ešte nevidel Benátky v ich plnej kráse, mal by rozhodne pouvažovať nad ich návštevou. Zo Slovenska to do Talianska nie je tak ďaleko a jeden nikdy nevie dokedy to toto mesto ešte vydrží. Benátky totiž ohrozuje Acqua alta, čo je taliansky výraz pre vysoký príliv, ktorý pravidelne mesto zatápa. V minulom storočí sa počet vysokých prílivov zvýšil postupne z 10-krát za rok na 60-krát ročne. Benátky navyše nielen zatápa morská voda, ale mesto sa kvôli nadmernému čerpaniu podzemnej vody postupne prepadáva.

Saharská Afrika

Sahara, najrozsiahlejšia púšť našej planéty, pokrýva takú takmer takú istú plochu ako celá Európa. Za mnoho rokov ju však možno predbehne. Saharská púšť sa totiž neustále rozširuje a premieňa tak krajinu na nehostinnú a suchú púšť. Najväčšie škody to spôsobí saharským krajinám ako Mauritánia, Mali, Niger, Čad a Sudán, ale trpia aj krajiny na pobreží Stredozemného mora ako Egypt, Alžírsko, Tunisko a podobne. Rozhodne by ste ich teda mali navštíviť, kým ich časti celkom nepohltí piesok, sucho a neznesiteľná horúčava.

Maldivy

Exotické súostrovie Maldivy, ktoré leží v Indickom oceáne južne od Indie, je síce rezortom luxusnejších dovoleniek, no boháči si postupom času budú musieť nájsť iné tropické ostrovy. Maldivy je totiž krajina v priemere s najnižšou nadmorskou výškou, a to len 1.5 m nad hladinou oceánu. Súostrovie tvorené celkom z 1190 malých exotických ostrovov však vplyvom globálneho otepľovania do roku 2100 stratí až 77% svojej rozlohy a luxusné dovolenkové rezorty tak skončia pod hladinou oceánu.

Patagónia

Ak hľadáte prekrásnu a nedotknutú prírodu v Južnej Amerike, už sa ani neobťažujte navštíviť Amazonský prales. Za najprirodzenejší prírodný región sa totiž považuje Patagónia na juhu Argentíny a Čile. Patagónia je tretím najväčším zásobovateľom pitnej vody na svete. Nachádza sa tu asi 50 ľadovcov, ktoré však vplyvom otepľovania klímy neustále ustupujú. Aj keď odborníci tvrdia, že tieto ľadovce celkom nezmiznú, ich veľkosť sa rapídne zmenší, čo bude mať za následok ohromné zmeny v miestnom ekosystéme.

Bangladéš

Bangladéš sa v budúcnosti stane aj najtragickejším miestom, ktoré utrpí ohromné škody kvôli dôsledkom globálneho otepľovania. Krajina leží v delte obrovských riek Ganga a Brahmaputra na nížine, ktorá je len niekoľko metrov nad hladinou oceánu. Patrí k najchudobnejším krajinám sveta a žije tu približne 142 miliónov obyvateľov. Ak hladina oceánu stúpne o 1 meter, Bangladéš stratí 50% svojho územia. Do roku 2050 sa bude musieť z pobrežných oblastí postupne odsťahovať 18 miliónov ľudí. Bangladéš sa navyše, podobne ako Benátky, postupne „prepadáva“ a „potápa“. Krajina, kde poľnohospodárstvo tvorí zmysel života väčšiny obyvateľov je totiž na zavlažovanie nútená využívať podzemné zásoby vody, keďže rieky Ganga a Brahmaputra pritekajúce z Indie sú veľmi znečistené.

Aljašská tundra

Globálne otepľovanie vplýva na Arktídu dvakrát viac ako na zvyšok planéty. Aljašská tundra môže teda postupom času úplne zmiznúť. Permafrost (trvale zamrznutá pôda) neustále ustupuje smerom na sever a z pôdy sa uvoľňuje organický materiál, ktorý bol pod ľadom uväznený dlhých 30 000 rokov. Ako ľad ustupuje, do ovzdušia sa teda uvoľňuje uhlík, ktorý paradoxne vplyv globálneho otepľovania ešte viac zosilňuje.

Alpy

Európske veľhory, ktoré sa nachádzajú v 7 krajinách, ponúkajú svoje posledné pohľady na zaľadnené veľhory v Európe. Dlho to však tak už možno nebude. Keďže ich nadmorská výška je v porovnaní s inými horskými ľadovcami nižšia, globálne otepľovanie ich ohrozuje asi najviac. Každý rok zmizne z Álp 3% plochy ľadovcov a podľa odborníkov zmizne posledný z nich do roku 2050. Ak ste v Alpách ešte neboli, je načase začať šetriť.

Kilimandžáro

Ľadový vrchol Kilimadžára v rovníkovej Afrike. Krásny paradox a ukážka neuveriteľnej rozmanitosti prírody. Čoskoro však táto „biela čapička“ najvyššieho vrcholu Afrického kontinentu bude len spomienkou. Za takmer 100 rokov zmizlo z Kilimadžára až 85% ľadu. 10 000 rokov starý ľadovec z povrchu Zeme zmizne do roku 2030.

Mali ste to šťastie a videli ste tieto miesta predtým ako celkom zmiznú?

interez.sk (Lukáš M.), mnn.com