Keď sa z knihy urobí film, môžu nastať tri prípady: film je dobre urobený, viac-menej verný predlohe a všetci sú šťastní. Bohužiaľ, občas to skončí inak. Občas je film síce dobrý, ale s knihou má spoločný akurát názov, a niekedy ani ten nie. To je ale ešte relatívne v poriadku, pokiaľ ste schopní vnímať knihu a film ako dva rozdielne príbehy. Potom sú tu ale filmové adaptácie, pri ktorých sa nám chce plakať.

Hoci chápeme, že kniha a film sú dve odlišné médiá, ktoré pracujú na odlišných princípoch a to, čo funguje pre knihu, nemusí tak dobre vyzerať vo filmovom prevedení, sú filmy, ktorým sa dá len ťažko odpustiť. 

Eragon (Eragon, 2006) 

Po veľkom boom s filmovým spracovaním Pána Prsteňov sa s fantasy literatúrou a filmami takpovediac roztrhlo vrece. Z tohto vreca vypadol aj Eragon. Kniha sa dočkala slávy a úspechu, ale o filme sa skôr, mlčí. Ktovie prečo. Kto ho videl, rozumie.

Stopárov sprievodca po Galaxii (The Hitchhiker´s Guide to the Galaxy, 2005) 

Kto čítal túto sériu kníh od Douglasa Adamsa a potom si pozrel film, nestačil sa čudovať. V deji boli urobené viaceré zmeny a divák má pocit, že je to len slabá šálka čaju v porovnaní z originálom. I napriek tomu ale netreba prepadať panike – herecké výkony Martina Freemana to všetko akosi vyrovnávajú.

Farba mágie (Colour of Magic, 2008)

Jeden z prvých sfilmovaných príbehov Terryho Pratchetta nie je síce príliš odlišný od svojej predlohy, ale i napriek tomu by mal čo vylepšovať. Či už hovoríme o efektoch alebo o skutočnosti, že jedna z hlavných postáv by mala byť približne o tridsať rokov mladšia.

Percy Jackson: Zlodej blesku (Percy Jackson: The Lightning Thief, 2010)

Percy Jackson je jeden z najspomínanejších filmov v kontexte „ako nám to len mohli urobiť“. Séria kníh o Percym Jacksonovi, ktorá sa v rebríčku kníh pre mládež snažila dostať čo najbližšie k Harrymu Potterovi, sa veru nedočkala najlepšieho uvedenia do sveta filmov. Na rozdiel od chudáka Eragona ale aspoň dostala pokračovania.

Traja Mušketieri (The Three Musketeers, 2011)

Traja mušketieri, slávny román z pera Alexandra Dumasa, patrí k najviac napodobňovaným, najvykrádanejším a najprerábanejším. Máme niekoľko verných, klasických adaptácií, potom zopár menej verných a dokonca aj seriál od BBC. A film z roku 2011, kde je veľa výbuchov, veci, ktoré sú historicky strašne neakurátne a navyše celý film premýšľate nad tým, či hrá Orlando Bloom mušketiera Aramisa alebo vojvodu z Buckinghamu. Alexander Dumas sa buď obracia v hrobe alebo sa nehorázne smeje.

Zlatý kompas (The Golden Compass, 2007) 

Čarovný, napínavý príbeh Lyry a jej daemona učaroval tisíckam čitateľov po celom svete svojou dynamikou, tajomnosťou a skvelým rozprávačským štýlom. Filmu sa to až tak veľmi nepodarilo, hoci oslovuje svojím hviezdnym obsadením – Nicole Kidman, Daniel Craig a Eva Green. Zlatý kompas je ďalším dôkazom toho, že niektoré knihy majú čaro, ktoré sa na plátno jednoducho preniesť nedá, nech na to použijeme akékoľvek prostriedky. Okrem toho sa miestami zdá, že mu chýba dynamika.

Rumový denník (The Rum Diary, 2011)

Trochu menej známe dielo od Huntera S. Thompsona, otca gonzo žurnalizmu a knihy Strach a hnus v Las Vegas. Po Thompsonovej samovražde sa Johnny Depp pokúsil vzdať poctu svojmu dlhoročnému priateľovi sfilmovaním knihy, ktorú napísal ešte ako mladík počas svojich začiatkov – pokus to bol dobrý, ale akosi minul cieľ. Hoci fanúšikom Huntera Thompsona, spisovateľom a možno fanynkám Johnnyho Deppa sa môže zdať ako majstrovské dielo, v skutočnosti mu trochu chýba dynamika, niektoré veci a postavy sú dosť zmenené a koniec takisto.

Hobit (The Hobbit, 2012, 2013, 2014)

Z formálneho hľadiska nemôžeme povedať, že by Hobit, ďalší úspech Petera Jacksona, bol zlý film. Je to úžasný film, skvelá hudba, úžasná práca kamery a dobré efekty. Ale tí, ktorí čítali knihu si všimnú isté nezrovnalosti medzi tromi, viac než dvojhodinovými filmami a približne tristo stranami textu. Je tu napríklad nadbytok bojových scén, ktorými je tretí film priam prehustený, a potom sú tu ešte tie drobné a nie-až-tak-drobné domyslené dejové línie a postavy. Navyše je obrovská škoda, že väčšina scéna bola natáčaná v štúdiu a pred zelenou obrazovkou. A Legolasove očné linky a popieranie gravitácie hovoria za všetko.

Atramentové srdce (Inkheart, 2008)

A tu je ďalšia kniha, ktorej potenciál pre film bol využitý možno z tridsiatich percent. Rozprávkový príbeh muža, ktorý vie priviesť postavy z atramentu do nášho sveta si zaslúžil viac ako jeden, aj to nie príliš dobrý film. Celý dojem kazí príliš vlažné tempo, vo všeobecnosti slabo vyobrazené postavy a niektoré momenty, ktoré sú vyložene suché.

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej ( Miss Peregrine´s Home for Peculiar Children, 2016 

Tim Burton je známy svojou obľubou pre temné, znepokojivé a vyložene divné veci – preto nebolo prekvapením, že sa sfilmovania trilógie o neobyčajných deťoch od Ransoma Riggsa zhostil práve on. Film je urobený typickým burtonovským štýlom, hoci k dokonalosti mu chýba ešte Helen Bonham Carter s Johnnym Deppom v hlavných úlohách, ale Eva Green sa ich usilovne snaží nahradiť.

Avšak dôvod, prečo sa Domov pre neobyčajné deti ocitol v tomto zozname leží niekde inde – keďže sa jedná len o jeden film, Burton bol nútený zhustiť dej troch kníh do jedného príbehu, čo logicky viedlo aj k veľkým zmenám v deji. Taktiež sa dopustil akéhosi premiešania niektorých postáv.

Pridali by ste do tohto zoznamu ešte ďalšie filmy? Podeľte sa o nich s nami v komentároch.

interez.sk (Simona Gray)