Boli sme v ohnisku nákazy slintačky a krívačky: Všade boli policajti a vydesení ľudia. Porozprávali nám svoje príbehy

Slintačka a krívačka je v posledných dňoch na Slovensku témou číslo jedna. Vo veľkom sa jej venujú politici aj bežní ľudia, no najviac postihnuté sú štyri obce na juhu krajiny, v ktorých sú ohniská nákazy. My sme sa do dvoch z nich vybrali, aby sme zachytili aktuálnu situáciu.

Pre nákazu bola v utorok dokonca vyhlásená mimoriadna situácia. Na štyroch farmách – v Medveďove, Ňárade, Lúči a v Bake sa postupne zabíjajú všetky zvieratá a zvážajú sa do kafilérie v Žiline, či sa hromadne zakopávajú. Ochorenie sa na Slovensko dostalo zrejme z Maďarska, kde iba včera objavili nové ohnisko. Ide o ochorenie párnokopytníkov, ktoré sa na ľudí prenáša len vo veľmi výnimočných prípadoch.

Strach a rešpekt

My sme sa v stredu vybrali do obce Baka v okrese Dunajská Streda, doslova pár kilometrov od maďarských hraníc. Čím bližšie sme boli, tým viac bolo vidieť vážnosť situácie. Už niekoľko kilometrov pred Bakou sme stretli dve kolóny vozidiel s majákmi.

Situácia priamo pred farmou Exata pripomínala apokalyptický film. Všade prítomní policajti, hasiči, rozložené stany a veľké kamióny s porazeným dobytkom vzbudzovali strach a rešpekt. Keď sme sa však chceli priblížiť k farme, policajti nás okamžite zastavili s tým, že tu nemôžme byť a dokonca nám zakázali natáčať či fotografovať okolie. Práve vtedy z areálu vyšiel kamión v sprievode policajného auta a doprava na inak frekventovanej hlavnej ceste musela byť na moment zastavená.

Vybrali sme sa teda priamo do obce. Pri každom vstupe do Baky stála hliadka s rozloženými dezinfekčnými rohožami, napustenými akousi chemikáliou. „Jasné, len choďte pomaly, aby sa kolesá poriadne vydezinfikovali,“ odpovedala nám policajtka na otázku, či môžeme vojsť do dediny.

Pôvodne sme však čakali pracovníkov v skafandroch s rozprašovačmi, no nič také sa pri vstupe, a dokonca ani pri našom odchode, nekonalo. Z Baky doslova sršal strach a neistota. Ulice boli prázdne, až na niekoľko ľudí, prevažne dôchodcov, ktorí sa medzi sebou rozprávali. Viackrát sme stretli aj policajné hliadky. Prišli sme približne okolo jedenástej hodiny doobeda.

Ako prvé sme sa vybrali za starostom Jurajom Bertalanom a dúfali, že nám ozrejmí, aká je aktuálna situácia. Zastihli sme ho pred obecným úradom, no do reči mu nebolo a poskytol nám len krátke stanovisko. „Situácia je veľmi, veľmi vážna. Už aj v Malom Lúči včera potvrdili pozitivitu a teraz som počul, že v Maďarsku sú zase ohniská. Nechajte nás, prosím, robiť, lebo to treba zastaviť,“ povedal starosta.

Ľudia sú bezradní

Následne sme sa vybrali do miestneho obchodu s potravinami, kde nás privítala milá predavačka. Tá si zaspomínala na infekciu slintačky a krívačky, ktorá postihla Baku aj pred 50 rokmi. „Veľmi dobre si na to pamätám, lebo môj otec pracoval na družstve, ja som mala vtedy asi 14 – 15 rokov,“ začala. „Ja som mu vtedy brávala jesť, lebo oni boli zatvorení v karanténe a nemohli ísť domov. Určite to trvalo pár týždňov a už aj vtedy bol dosť veľký chaos,“ dodala.