Možno o tom ani neviete, no jedna z najvýznamnejších slovenských komunít mimo našej krajiny žije na severe Srbska, najmä vo Vojvodine. Nachádza sa tu aj obec Kysáč, ktorá je z Bratislavy vzdialená asi štyri a pol hodiny autom a ktorej obyvatelia sú poväčšine Slováci. Jedným z nich je Denis Jambrich, ktorý sa k tomuto príslušenstvu hrdo hlási.
Navštevoval miestnu základnú školu, kde sa učil po slovensky a v našom jazyku komunikuje aj s kamarátmi. „Rozprávame, rozmýšľame a snívame po slovensky,“ hovorí.
Žijete v Kysáči — v slovenskej obci vo Vojvodine v Srbsku. Viete nám opísať miestnu slovenskú komunitu? Koľko obyvateľov sa tu hlási ku slovenským koreňom?
V Kysáči žije zhruba 4500 obyvateľov, z toho necelých 4-tisíc sme práve my Slováci. V minulosti, hlavne v rokoch 1971 – 1981 mal Kysáč necelých 6-tisíc obyvateľov, čiže tu bolo aj viac Slovákov. No veľa ľudí teraz odchádza do zahraničia, najmä pre prácu, a tým sa, bohužiaľ, vytráca slovenská identita, ktorá tu žije už vyše 250 rokov.
Ako sa vaši predkovia dostali zo Slovenska do Srbska?
Príbeh sa začal koncom 17. storočia, kedy Slováci opustili zhruba v troch časových etapách slovenské župy a vybrali sa na juh vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Osídlili územia, ktoré boli celkom vyľudnené v dôsledku masového vyvražďovania a rabovania Turkami, taktiež aj zničené a spustošené obce. Vojvodina sa po ústupe Turkov stala rozsiahlou pustatinou. Počas sťahovania mali Slováci v ruke okrem Biblie aj Tranoscius — zbierku cirkevných piesní od Juraja Tranovského. Naši predkovia boli ľudia pevnej viery, bohabojní a ich mottom bolo modliť sa a pracovať.
Dôvodov na odchod mali viac — šli za zárobkom, za lepším životom a najmä za náboženskými slobodami, ktoré im neboli garantované a boli pre ne prenasledovaní. Slováci, ktorí do Vojvodiny prišli v druhej vlne, dokázali zveľadiť miestnu pôdu, naštartovať poľnohospodárstvo a prežiť. Počtom v mnohých obciach prekonali pôvodné obyvateľstvo, ktoré tam dovtedy žilo.
Prvý doklad o sťahovaní Slovákov do Vojvodiny hovorí, že slobodník Matej Čáni, rodom z Málinca, v roku 1745 priviedol 128 slovenských rodín do Báčskeho Petrovca a už v roku 1919 vzniklo slovenské gymnázium ako aj kníhtlačiareň, v ktorej sa tlačili slovenské učebnice či knihy.
V Kysáči, Báčskom Petrovci, Kulpíne a v niektorých iných slovenských obciach sa hovorí mäkkou, trochu už aj archaickou slovenčinou, ale napríklad v slovenskej osade v Pivnici rozprávajú ako Záhorčania — väčšina prvých osadníkov sem prišla z oblasti na severozápad od Bratislavy, predovšetkým z Myjavy.
Vysvetľovali ste mi, že označenie „srbská obec Kysáč“ alebo „srbskí Slováci“ nie sú správnymi pojmami. Prečo?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo by sme pomenovanie „srbskí Slováci“ nemali používať;
- na akých miestach sa vo Vojvodine hovorí po slovensky;
- ako vyzerá život v slovenských obciach na severe Srbska;
- že o Slovákoch žijúcich v Srbsku sa u nás stále veľa nevie, a prečo je to tak;
- čo hovorí Denis na Slovensko, a ktoré jeho časti navštívil.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku