Snímka si získala celosvetovú popularitu a v srdciach mnohých divákov si vydobyla čestné miesto. Dnes, po viac ako šiestich rokoch, sa juhokórejský režisér vracia na plátna s dramatickou sci-fi komédiou Mickey 17. Film mal u nás premiéru 6. marca 2025, pričom v hlavnej úlohe sa predstavil Robert Pattinson – možno v snahe definitívne stratiť štatút najikonickejšieho upíra modernej popkultúry.
„Chcete byť Exemplár?“ pýta sa šokovaná zamestnankyňa Mickeyho. Ten však nemá čo stratiť a vydáva sa na nebezpečnú cestu, aby kolonizoval ľadovú planétu a stal sa súčasťou experimentov, pri ktorých bude zomierať takmer každú misiu.
To však vôbec nevadí — na vesmírnej lodi sa nachádza moderná tlačiareň, ktorá jeho telo jednoducho vytlačí na druhý deň znovu.
Takto znie premisa tohtoročnej premiéry snímky Mickey 17. Na očakávaný kúsok sme vyrazili do kín aj my a teraz už vieme, či sa to oplatí.
Film sme si užili na premietaní IMAX, čo pre jeho epický kinematografický charakter odporúčame aj vám.
Záhadné bytosti, čarovné zábery a ostrý pocit beznádeje
Kým tento film nevstúpi do siene legiend a nezaradí sa medzi diela ako Oppenheimer, Pulp Fiction či samotný Parazit, ponúkol nám niekoľko skutočne pôsobivých momentov a po jeho pozretí určite neodchádzame sklamaní.
Chválime najmä zobrazenie záhadných bytostí, ktoré nás fascinovali a svojím vystupovaním pripomínali inteligentných mimozemšťanov z filmu Arrival.
Vo filme sa objavilo niekoľko záberov vyrážajúcich dych, ktoré sú pre Džun-Ho Ponga typické, ako napríklad využitie poschodí na vizuálne vyjadrenie sociálnej triedy – menovite spodný záber pri nástupe na vesmírnu loď či vrchný pohľad na masívnu kolóniu pod ňou.
Pripomenul sa nám aj jeho charakteristický absurdný ostrovtip, ktorým dokáže vytesať jedinečné postavy, a nezabudol ani na surrealistické dialógy, ktoré sme si nesmierne užívali aj v jeho najslávnejšom diele.
Pochváliť musíme aj herecký výkon Roberta Pattinsona, ktorému sa konečne podarilo prekonať tieň Edwarda Cullena a na plátne pôsobil mimoriadne autenticky. Kým mnohí kritizovali výkon Marka Ruffala a tvrdili, že marvelovský Hulk bol podpriemerný, nás jeho herecký prejav presvedčil a veľmi sa nám páčil.
Film vynikal svojím autentickým pocitom beznádeje, ktorý možno intenzitou prirovnať k Džun-Hoovmu Parazitovi.
Opäť sme sa dokázali ponoriť do strhujúceho zobrazovania zneužívania na základe sociálneho statusu, pričom v mnohých scénach vám na krku naskočí husia koža. Dokonca sme párkrát skutočne odvrátili zrak od utrpenia, ktoré postava prežíva.
Červené čiapky, debata o maternici a karikatúra Donalda Trumpa
Film však výrazne zaostával v samotnom symbolizme, ktorý bol masívne vmiešaný do kotlíkového guláša s názvom „všetko na jednej kope“.
Režisér akoby chcel vytvoriť filmovú encyklopédiu, ktorá dostane meno „Symboly všetkého, čo dnes ľudstvo trápi“ — rasizmus, klimatické zmeny, vykorisťovanie, elitizmus, feminizmus, sociálne triedy, technológie, politická polarizácia… Stačí vymenovať akýkoľvek dnešný spoločenský problém a vo filme sa určite našla aspoň jedna scéna, ktorá ho reflektovala.
Mnohé symboly tak boli do deja vtlačené takmer násilne a pôsobili neprirodzene, čím stratil veľkú časť svojho čara. Občas boli také zjavné, že sa nemohli stratiť vo filmovej reči (červené čiapky či debata o maternici pri večeri s prezidentom), čo pôsobilo lacno, nešikovne a neprofesionálne.
V iných momentoch si film takmer prvoplánovo prepožičiaval témy z iných hitov tohto desaťročia – napríklad, postava prezidentovej manželky pripomínala halucinogénny sen, aký by ste mohli mať noc po dopozeraní filmu Menu.
Jeden z používateľov platformy ČSFD priniesol k postave prezidenta šikovný postreh – tvrdí, že v dôsledku do očí bijúcej paródie na Donalda Trumpa a Elona Muska film stráca akúkoľvek šancu stať sa nadčasovým.
Bohužiaľ, po dopozeraní s týmto názorom musíme len súhlasiť.
Z týchto a z mnohých ďalších dôvodov veríme, že hodnotenie 71 % na ČSFD je zaslúžené, zobrazuje realitu a vyššie by byť ani nemalo.
Napriek svojim problémom však film určite odporúčame vidieť – najmä ak vám neprekážajú ťažké témy, ktoré odhaľujú to najhoršie z ľudstva samotného. Film je surový a ľudí upozorňujeme, že jeho brutalita každého nepoteší — dokonca starší pár sediaci pred nami už po dvadsiatich minútach vstal a sálu v tichosti opustil.
A hoci si v našich srdciach nezískal také vysoké miesto ako Parazit, vďaka niektorým momentom rozhodne patrí medzi to najlepšie, čo kiná tento rok ponúknu.
Nahlásiť chybu v článku