Ilustračné foto: Profimedia

Tajomstvá, ktoré nechceli byť odhalené.

Podľa slov slávneho spisovateľa Williama Shakespeara „Nie je všetko zlato, čo sa blyští,“ sa nemáme nechať zmiasť prvým pohľadom na veci, ľudí a situácie. Aj zdanlivo pekné a nevinné predmety môžu ukrývať škaredú a hrôzostrašnú pravdu, ktorú naoko nie je vidieť. Ligotavé ozdoby, dotvárajúce čaro Vianoc, sú jednými z nich.

Pozrite si naše najnovšie video, článok pokračuje pod ním ↓

S malými čiastočkami jagavého materiálu sa stretávame pri kozmetike, hračkách, lakoch na autá, móde, umeleckých potrebách a mnohých ďalších využitiach. Trblietky sa nám zvyčajne spájajú s Ruschmannovým zákonom, pomenovanom podľa ich moderného objaviteľa. Zákon uvádza, že ak sú niekde prítomné, bezpodmienečne sa dostanú všade. Kto sa už o to pokúsil, tak vie, aké je ťažké sa ich zbaviť…

Foto: Unsplash

Trblietavé korene

Zdá sa, že ľudské pokolenie lákajú „nablýskané“ povrchy od nepamäti. Výskumníci v oblasti evolučnej estetiky predpokladajú, že ľudia uprednostňujú lesklé predmety, pretože im pripomínajú vodu.

Prvé známky účelového využitia „trblietok“ sa pripisujú neandertálcom z juhu Španielska. V Murcii sa nosil mejkap na skrášľovacie a rituálne účely už pred 50 000 rokmi, píše BBC. V mušliach si na ne miesili červený prášok so zrkadlovým minerálom. Na severe Španielska zas paleolitickí obyvatelia jaskyne Altamira vytvárali nástenné maľby obohatené o sľudu – minerál, ktorý im dodával ligotavý nádych.

Ani iné civilizácie dávnej minulosti nepohrdli ozdobným povlakom. Starovekí Mayovia maľovali niektoré svoje chrámy trblietavým sľudovým pigmentom, aby žiarili na slnku. Egypťania používali kozmetiku vyrobenú z dúhových schránok posvätných skarabeov, zmiešaných s jemne mletým malachitom.

História využitia oslnivých fragmentov rôznych materiálov, je skutočne bohatá. Ich moderné pozadie je však pošpinené krvou.

Foto: Unsplash

Projekt Manhattan a trblietky

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články