Ilustračná foto: Freepik

Vynechanie jedného nočného spánku stačí na to, aby sa nám zmenil profil buniek, ktoré riadia náš imunitný systém.

Hlavne mladšie ročníky majú tendenciu spánok podceňovať, pričom neraz sa im stáva, že dokonca celú noc prebdejú. Už jedna takáto noc má však devastačný účinok na naše zdravie.

Pozrite si naše najnovšie video, článok pokračuje pod ním ↓

jedna prebdená noc dokáže u mladých, štíhlych a zdravých jednotlivcov zmeniť bunky imunitného systému tak, že pripomínajú bunky obéznych ľudí.

Vyplýva to z novej štúdie, ktorá skúmala vplyv kvality spánku na imunitný systém človeka a jeho možné spojenie s ochoreniami ako obezita, cukrovka či sdrcovo-cievne ochorenia.

TASR informuje na základe správy vedeckého časopisu The Journal of Immunology a portálu Medical Xpress.

Chronické zápaly a významná úloha spánku

Vedci z Dasmánovho ústavu cukrovky v Kuvajte analyzovali spánkové režimy 237 zdravých dospelých osôb s rôznym indexom telesnej hmotnosti (BMI) a tiež vzorky ich krvi, z ktorých vytvorili profily množstva rôznych monocytov a zápalových markerov.Výsledky štúdie 24. februára zverejnil vedecký časopis The Journal of Immunology.

Autori štúdie zistili, že kvalita spánku obéznych ľudí bola v porovnaní so štíhlymi výrazne nižšia a zároveň sa u nich častejšie vyskytovali chronické zápalové stavy nízkej intenzity. Obézni ľudia mali tiež výrazne viac neklasických monocytov, čo koreluje s nižšou kvalitou spánku a vyššou hladinou zápalových markerov.

U štíhlych ľudí stačilo na zmenu profilu imunitných buniek riadiacich imunitný systém vynechanie jedného nočného spánku a bdenie 24 hodín.

Pexels

Naznačuje to, že imunitný systém veľmi citlivo reaguje na spánok a dokáže sa rýchlo prispôsobiť zmenám spánkového režimu. Ak zmeny pretrvávajú, môžu podľa vedcov prispievať k dlhodobým zápalom a zvyšovať riziko ochorenia.

„Naše zistenia zdôrazňujú čoraz väčšiu výzvu vo verejnom zdravotníctve. Technologický pokrok, predlžovanie času stráveného pri obrazovkách a posun spoločenských noriem stále viac narúšajú pravidelný spánkový režim, čo má závažné dôsledky na imunitu a celkový zdravotný stav,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Fátima Rašídová.

Vedci chcú počas ďalšieho výskumu podrobnejšie skúmať mechanizmy spájajúce nedostatok spánku a zmeny imunity. Chcú tiež zistiť, či ich možno zvrátiť zásahmi v podobe štruktúrovaných spánkových terapií alebo usmerneniami k používaniu technológií.

„Naším dlhodobým cieľom je, aby tento výskum poslúžil ako základ pre pravidlá a stratégie, ktoré ocenia nezastupiteľnú úlohu spánku. Predstavujeme si zmeny pracovného prostredia a osvetové kampane na propagáciu lepších spánkových návykov najmä pre ľudí ohrozených nedostatkom spánku z technických alebo pracovných dôvodov. V konečnom dôsledku by to mohlo znížiť bremeno spôsobované zápalovými ochoreniami ako obezita, cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia,“ dodáva doktorka Rašídová.

Uložiť článok

Najnovšie články