Tri scenáre vojny na Ukrajine: Nikto sa nás nebude pýtať na názor, hrozí, že Európa už nebude taká bezpečná

Priamy stret Ruska a NATO nehrozí. Myslí si to bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor. Severoatlantická aliancia je podľa neho niekoľkonásobne silnejšia ako Rusko a Putin nemá kapacity na to, aby vstúpil do takého veľkého ozbrojeného konfliktu.

Napriek tomu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí lídrov vo Veľkej Británii vyzvala Európu, aby sa pripravila na najhoršie.

„Ja vidím úlohu Európy nie v tom, že vytvoríme nový európsky systém a nové sily, ale že vyplníme medzery, ktoré má stále aj NATO. To že sa Fínsko a Švédsko rozhodli stať členmi NATO, hovorí asi najviac o tom, kde vidia európsku bezpečnosť,“ povedal Bátor pre interez. Zároveň však dodáva, že pozícia Slovenska v NATO nie je aktuálne najideálnejšia.

Podľa jeho slov sa fyzicky zúčastňujeme na rokovaniach, mentálne tam však nie sme. Upozorňuje, že kým ostatné štáty budú v budúcnosti pripravené na riešenie zložitých a aj veľmi negatívnych scenárov, ktoré môžu nastať, Slovensko bude postavené pred hotovú vec. „Nikto sa nás nebude pýtať na náš názor. A táto naša neúčasť nám nesmierne škodí,“ odkazuje.

Interez spravil s Petrom Bátorom rozhovor, v ktorom sa ho pýtame na budúcnosť NATO ale aj na súčasný stav Európy.

Tri scenáre

Každá udalosť či situácia má možné scenáre a podobne je to aj s vojnou na Ukrajine. Peter Bátor hovorí rovno o troch, i keď upozorňuje, že je to len v teoretickej rovine, keďže nerád špekuluje.

Pripomína, že NATO nie je súčasťou konfliktu na Ukrajine, angažujú sa v ňom členské štáty, ale v tomto prípade ide o ich suverénne rozhodnutie.

„Ideálny scenár by bol, ak by došlo k dosiahnutiu prímeria a dohodnú sa kontúry budúceho usporiadania, ktoré budú znamenať, že časť územia Ukrajiny sa jej vráti už teraz a Rusi sa z neho stiahnu, a na iných častiach sa vybuduje režim, ktorý predpokladá, že aj tieto sa po splnení nejakých podmienok vrátia Ukrajine aj fyzicky a Rusko sa z nich stiahne. Ukrajina k tomu dostane veľmi silné bezpečnostné a obranné záruky a tou najväčšou zárukou je stále členstvo v NATO,“ hovorí.

Horší vývoj situácie

Menej ideálny scenár by podľa Bátora nastal, ak by časť ukrajinského územia zostala okupovaná a nevedelo by sa, čo s nimi ďalej. De facto by boli pod ruskou správou. Ukrajina by navyše nemusela dostať tie najlepšie bezpečnostné záruky.

„Potom budeme len čakať, ako sa situácia vyvinie. Možno na tých územiach vznikne nejaký režim, prípadne medzinárodná misia, ktorá dohliadne na prímerie. Na niekoľko rokov by sa takto mohla zabezpečiť pomerne stabilná situácia, i keď bezpečnostné záruky budú iné ako členstvo v NATO. Tento scenár však nebude konečný a bude pozývať Rusko k ďalším pokusom o nové zisky ukrajinského územia,“ pokračuje.

Najhorší scenár je podľa neho ten, že Ukrajina príde o časť svojho územia, teda o to, ktoré je okupované Moskvou. Ukrajina by podľa tohto vývoja nedostala ani žiadne bezpečnostné záruky, čo bude, ako hovorí Bátor, pozvánkou pre Rusko, aby o niekoľko rokov svoje konanie zopakovalo, odhryzlo si z ďalšieho ukrajinského územia, prípadne si nárokovalo na niečo iné.

„A naša slabosť a neschopnosť pomôcť štátu v našom susedstve bude otvorenou bránou pre možné provokácie aj voči našim štátom,“ upozornil.

Bátor tiež pripomína, že Rusko má naďalej nezmenené strategické ciele. Medzi ne patrí nielen kapitulácia napadnutej Ukrajiny, zmena režimu, či odobratie práva na to, aby mohla rozhodnúť o tom, kam chce patriť a ako sa bude vyvíjať jej budúcnosť, ale aj obraz Európy do roku 1997.

„Tým pre nás ešte zásadnejším je, že Rusko stále požaduje, aby sa veci v Európe vrátili pred rok 1997, čo znamená, že štáty na východnom krídle – pobaltské štáty, Poľsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko – prišli o záruky kolektívnej obrany. Ak by sme aj v NATO zostali, stali by sa z nás štáty druhej kategórie,“ dodáva.

Pozri aj:

Hrozí nám katastrofa: Slovensko sa stane nárazníkovou zónou alebo ruskou guberniou, premiér nás izoluje, hovorí…