Vojna Ruska na Ukrajine trvá 1086 dní. Podľa najnovších informácií zaznievajúcich z Bieleho domu by mier mohol byť vecou „nie príliš vzdialenej budúcnosti“. Donald Trump má rokovať s Vladimirom Putinom, miestom ich stretnutia by mohla byť Saudská Arábia. Prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že s americkým prezidentom viedol dlhý rozhovor, pripúšťa aj dohodu s Kremľom.
Aktuálne to vyzerá tak, že rokovania prebehnú len medzi USA a Ruskom. Trump nevedel odpovedať na otázku, či v tomto bode považuje Ukrajinu za rovnocenného partnera. Jeho postoj však kritizujú predstavitelia Európskej únie. Mierovú dohodu podľa nich nebude možné dosiahnuť bez prítomnosti Kyjeva a jeho európskych partnerov.
„Naším spoločným cieľom by malo byť dostať Ukrajinu do pozície sily,“ odkázali Európska komisia, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Veľká Británia.
Rokovania a dohody
Trump a Putin sa počas stredajšieho telefonátu zhodli na okamžitom začatí rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Ich prvá schôdzka má prebehnúť v Saudskej Arábii.
Zatiaľ nie je jasné, či sa stretnutia zúčastní aj ukrajinský prezident. Na margo napadnutej krajiny šéf Pentagónu uviedol, že jej členstvo v NATO nepovažuje za praktické. Okrem toho odkázal, že sa v určitom okamihu budú musieť uskutočniť voľby, ktoré sa aktuálne, pre vojnový stav, nekonajú.
Zelenskyj v utorok pre britský denník The Guardian pripustil, že Ukrajina je pripravená rokovať. Chce tak však urobiť z „pozície sily“ a americkým spoločnostiam plánuje ponúknuť „lukratívne rekonštrukčné zmluvy“ a „investičné ústupky“.
Zároveň dodal, že Ukrajina je ochotná urobiť ústupok a pristúpiť k výmene území. Kyjev by sa vzdal teritórií, ktoré ovláda v Kurskej oblasti. Nateraz nevedel povedať, ktorú časť územia okupovaného Ruskom bude Ukrajina žiadať späť.
Ukrajinský prezident zároveň vyjadril obavu z toho, čo by sa stalo, ak by Trump stiahol podporu voči jeho krajine. Európa by podľa neho nebola schopná „túto medzeru vyplniť“.
Interez ohľadom aktuálnej situácie oslovil zahraničnopolitického analytika Alexandra Dulebu, ktorý vysvetlil, aké možnosti sú teraz na stole, i to, čo môže v budúcnosti, v prípade, že bude konflikt pokračovať, čakať Slovensko.
Trump s Putinom by sa mali stretnúť v Saudskej Arábii a otvoriť otázku mierových rokovaní. Aké možnosti má potom, ako z ich strany zaznelo, Ukrajina?
Venujeme sa aj dôležitým témam. Veríme, že tieto informácie by mali byť prístupné pre všetkých, preto sme sa tento článok rozhodli odomknúť.💡Žurnalistika však nie je zadarmo. Spraviť sme tak mohli vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k interez PREMIUM a získajte:
- 📰 Články bez reklám na interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- 📚 Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- 🎁 Prístup k exkluzívnym benefitom
Všetko to, čoho sme svedkami, vyjadrenia Trumpa i ruskej strany, je nič nehovoriace o obsahu budúcej mierovej dohody. Sú to predpoklady. Kľúčová podmienka Putina je, že sa bude akceptovať to, čo si ukradli. Boje môžu prejsť aj do zmrazeného konfliktu.
Minister obrany USA Pete Hegseth povedal, že je nerealistické, že sa hranice Ukrajiny vrátia k roku 2014. Hovorí, že členstvo Ukrajiny v NATO je nepraktické. Ale nikto netvrdí, že je toto stanovisko definitívne. Cieľom Trumpa je spustiť mierové rokovania.
Prezident Zelenskyj povedal, že na mierových rokovaniach chce hovoriť o výmene územia za územie. Má šancu uspieť?
Zelenskyj to už hovorí, odkedy sa mu podarilo obsadiť tie územia, tak prečo nie? Môže to skončiť vzájomnou kontrolou územia.
Trump neodpovedal na otázku, či je preňho ukrajinský prezident rovnocenný partner. Môže byť preto Ukrajina pri rokovaniach napokon zahnaná do kúta?
Dohodu medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny a bez EÚ vylučujem. Teraz je to celé o tom, kto bude sedieť za stolom. Tak ako má Putin podmienku, že chce zmraziť „horúcu formu“ bojov, Zelenského podmienkou je prítomnou EÚ na zasadnutiach.
Čo teraz bude nasledovať?
Nebude to teraz, ak sa niečo pohne, tak o prvých významnejších krokoch hovoríme asi na konci tohto roka. Prvou fázou bude zastavenie bojov a garancia toho, že nebudú pokračovať.
Európska únia zrejme bude musieť poslať vojská na tieto územia. Nasledovať budú aj voľby na Ukrajine. To všetko sa však nedá zorganizovať za týždeň.
V akej pozícii je Slovensko?
Realita je taká, že vzniká koalícia „ochotných“ štátov. Vytvárajú ju štáty EÚ, Veľká Británia, Nórsko a Kanada. Výnimkou sú Rakúsko, Írsko, Malta, Cyprus, my a Maďarsko. My a Maďarsko sme odmietli byť súčasťou tohto celku a nezapojili sme sa do iniciatívy.
Táto koalícia vznikne mimo právneho rámca EÚ ako medzivládna dohoda. Plánuje si požičať 500-miliárd eur, aby jednorazovo investovala do svojich ozbrojených síl a aby mohla ďalej pomáhať Ukrajine. Môžeme povedať, že vzniká európske NATO. Reaguje tak na starý Trumpov argument, v ktorom sa pýta, prečo by on a USA mali platiť za európsku bezpečnosť.
Keďže toho nie sme súčasťou, je otázkou, ako v čase konsolidácie dosiahneme tých päť percent, o ktorých hovorí Trump. (Podľa Trumpa by mali členské štáty NATO zvýšiť svoje výdavky na obranu z dvoch na aspoň päť percent HDP, pozn. red.).
Považujem to za strategickú chybu. Neprispeje to k našej bezpečnosti a dostáva nás to do konfliktu s našimi partnermi. Musíme si uvedomiť, že sme spojení s fungovaním EÚ a európskych partnerov. Budeme mať problémy s nimi i s Trumpom. A v konečnom dôsledku bude ohrozená nielen naša ekonomika, ale aj naša bezpečnosť.
Nahlásiť chybu v článku