V utorok sa v takzvanom pripomienkovom konaní objavil materiál s názvom „Návrh na určenie investičného projektu ‚Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec‘ za strategickú investíciu“. Pochádza z dielne envirorezortu a pokiaľ by sa naplnil, mohlo by to znamenať, že obyvatelia obcí Látky, Cinobaňa a Málinec by mohli prísť o svoje majetky na úkor novej prečerpávacej vodnej elektrárne.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba na pripomienkovanie vyčlenil päť dní. Dotknuté obce ani samosprávny kraj o pripravovanom projekte podľa ich slov nevedeli.
Odmieta vyvlastnenie
Taraba na tlačovej konferencii, kde mal vysvetliť pripravovaný projekt, hovoril o „hystérii“ a „neodbornosti slovenskej opozície“. „Najčistejšie zdroje elektrickej energie sú vodné elektrárne. Ministerstvo životného prostredia už v minulosti posudzovalo prečerpávaciu vodnú elektráreň na Ipli,“ povedal a spomenul Ipeľ – Dubákovo, kedysi plánovaná prečerpávacia stanica, ktorá by podľa neho mala výkon ako jadrová elektráreň.
Šéf envirorezortu spomenul rozhodnutie bývalej vlády, ktorá mala zakázať výstavbu prečerpávacej elektrárne a urobila „všetko pre to, aby zo Slovenska odchádzali peniaze a aby sme nemali vlastné zdroje elektrickej energie“.
Ako ďalej vysvetlil, projekt, ktorý má „dotiahnuť obrovské miliardy eur do štátnej pokladnice“ a „má minimálny dopad na životné prostredie“ je vo fáze realizovateľnosti štúdie.
„Realizovalo by sa v existujúcej vodnej nádrži Málinec, ktorej pozemky sú vo vlastníctve štátu. Druhá lokalita, ktorá by bola nad tým, kde sa bavíme pri maximalistickej verzii o 140 hektároch, nemá zásadný dopad na ochranu životného prostredia,“ tvrdí Taraba o elektrárni.
Mali sa dohodnúť
Ľudia žijúci v tejto lokalite si podľa neho zaslúžia, aby na Podpoľanie prišli investície a aby sa tam rozvíjal turizmus. Ako to docieli prečerpávacia vodná elektráreň, neuviedol.
Dodal, že realizácia projektu je vo fáze diskusií a pripomenul, že mal stretnutie so starostami, ktorí podľa jeho slov odišli „absolútne spokojní“. Taraba poprel, že sa plánuje vyvlastňovanie majetkov.
Podľa jeho slov sa v lokalite nachádza „jedno družstvo“ a „päť chatiek“. Prisľúbil, že sa v tomto prípade pokúsia projekt „nakresliť tak, že by to bolo mimo tých piatich chatiek“.
Starostovia daných obcí podľa neho vidia projekt ako príležitosť. „Dohodli sme sa, že budeme viesť absolútnu komunikáciu, absolútne som pri niektorých neidentifikoval, že by to cítili ako problém, práve naopak,“ tvrdí minister.
O čo ide?
Ako sme vás už skôr informovali, označením elektrárne za strategickú investíciu štát získava predkupné právo na pozemky a prípravné práce môže začať robiť aj bez súhlasu majiteľov.
To by mohlo znamenať, že dotknuté obce budú „zabraté“ a môžu skončiť pod vodou. Podobný postup sa uplatňuje napríklad pri stavbe diaľnic, kedy štát môže pozemky vyvlastniť.
V návrhu ministra Tarabu sa uvádza, že „investičný projekt je zároveň v časti v súlade tiež s platnými územnoplánovacími dokumentmi Banskobystrického samosprávneho kraja, ako aj dotknutých obcí“.
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) však pre interez upozornil, že materiál envirorezortu sa s územným plánom (ÚP) nezhoduje. „Zo strategických materiálov evidujeme plánovanú elektráreň na Ipli, ktorá má byť prečerpávacou, ale je na úplne inom mieste a plošne asi vo štvrtinovom rozsahu,“ uviedla vedúca oddelenia komunikácie Lenka Štepáneková.
Štepáneková vysvetľuje, že v ÚP Banskobystrického kraja „sa uvažuje s prečerpávacou vodnou nádržou Šoltýska – Dobrý Potok, ktorá je v inom priestore a plošne cca v štvrtinovom rozsahu“.
Ako pre interez uviedla poslankyňa Tamara Stohlová za Progresívne Slovensko (PS), v prípade konkrétneho projektu ministerstvo životného prostredia nezverejnilo bližšie informácie o dopadoch na životné prostredie.
Nie je teda jasné, aké biotopy budú zasiahnuté, ako sa zmení režim okolia, ako bude ovplyvnená hladina a kvalita podzemnej vody či ako sa naruší už existujúci vodný tok.
Nahlásiť chybu v článku