Foto: Profimedia

Vedci objavili v mozgu niečo zvláštne.

Nový výskum naznačuje, že neuróny nachádzajúce sa v jednej z najstarších oblastí mozgu môžu kontrolovať, kedy už viac nechceme jesť. Nový objav môže viesť k nájdeniu efektívnej liečby obezity.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako funguje hlad?

Ako informuje Live Science, vedcom sa podarilo identifikovať neuróny v evolučne starobylej časti mozgu, ktoré kontrolujú, kedy prestaneme jesť. Teda aspoň pri hlodavcoch. Zistili, že tzv. CCK neuróny nachádzajúce sa v mozgovom kmeni, jednej z najstarších častí mozgu, integrujú rôzne signály, ktoré sa vytvárajú počas jedenia. Podieľajú sa na vzniku pocitu, že sa cítime sýti a nechceme si dať ďalšie sústo. Výsledky výskumu boli uverejnené v časopise Cell.

Foto: Pexels

Neuróny v zmieňovanej časti mozgu reagujú na signály týkajúce sa toho, koľko jedla registrujú receptory v ústach, do akej miery je plný žalúdok a aké sú hladiny „hladových hormónov“ v krvi. Hladiny týchto hormónov stúpajú a klesajú v závislosti od metabolizmu a príjmu potravy. Výskum je zatiaľ len v začiatkoch a bol vykonaný len na myšiach. Ľudský mozgový kmeň sa však dosť podobá mozgovému kmeňu myší. Je teda pravdepodobné, že rovnaký kontrolný mechanizmus sa vyskytuje aj v našich mozgoch, myslia si autori štúdie.

Možno sa podarí nájsť nový liek na obezitu

Rôzne typy buniek v mozgu regulujú rôzne aspekty správania pri jedení, napríklad hlad a nasýtenie, vysvetľujú odborníci. Niektoré neuróny v časti mozgu nazývanej hypotalamus zisťujú, kedy je hladina metabolizmu nízka, a stimulujú pocit hladu, aby vyvolali potrebu niečo zjesť. Iné neuróny sú zas zodpovedné za reguláciu pohybu čeľustí počas jedenia. Donedávna sa však vedelo len veľmi málo o tom, ako mozog vníma množstvo jedla v reálnom čase a ako reguluje, koľko toho ešte zjeme.

Foto: Pexels

Podobným výskumom sa vedci venovali už okolo roku 1970. Už tie naznačovali, že mozgový kmeň môže zohrávať pri regulácii jedenia dôležitú úlohu. Nebolo však jasné, o ktoré bunky konkrétne ide. Ak sa podarí potvrdiť, že v ľudskom tele naozaj existuje ekvivalent buniek v mozgovom kmeni myší, mohlo by to viesť napríklad k posunu v liečbe obezity. Už teraz experiment potvrdil, že určité látky dokážu pri myšiach spôsobiť, že prestanú jesť.

Uložiť článok

Najnovšie články