Členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) a eurozóne prinieslo krajine ekonomickú stabilitu, vyššiu životnú úroveň, bezpečnosť a slobodu pohybu. Od vstupu do EÚ v roku 2004 získalo Slovensko z eurofondov viac ako 24 miliárd eur na podporu rozvoja rôznych oblastí.
Slovenská banková asociácia (SBA) preto považuje diskusie o možnom vystúpení Slovenska z EÚ za mimoriadne nebezpečné, v realite by mal takýto krok zničujúce vplyvy na ekonomiku. Po vystúpení z únie by podľa SBA nasledoval ekonomický chaos, nestabilita, dramatický prepad meny, raketový rast cien a klesajúca životná úroveň.
Nefinančné škody
„Nehovoriac o nefinančných škodách, ktoré by prípadný odchod Slovenska z európskeho zoskupenia spôsobil. Odklonenie od európskych hodnôt, spomalenie konvergencie, obmedzenie možnosti štúdia pre mladých alebo práce v zahraničí a podobne. Koniec koncov, príklad Veľkej Británie nám veľmi jasne ukazuje, aké dôsledky a narušenie stability môže takýto krok znamenať,“ zhodnotil v utorok v stanovisku SBA jej prezident Daniel Kollár.
Asociácia pripomenula odhady Národnej banky Slovenska (NBS) z roku 2023 o tom, že ročné prínosy z členstva SR v EÚ v podobe priamych platieb, nepriamych ekonomických prínosov a nižších nákladov na obsluhu dlhu sú približne na úrovni 4 % hrubého domáceho produktu (HDP).
V nominálnom vyjadrení to predstavuje sumu 830 eur na obyvateľa ročne. Podľa štúdie NBS je ekonomika Slovenska tradične veľmi otvorená a dokáže preto výrazne ťažiť z jednotného trhu EÚ. Centrálna banka odhaduje súvisiaci dlhodobý prínos na úrovni 15 % HDP.
Nové bariéry
„Znovu zavedenie ciel a netarifných prekážok by Slovensko zasiahlo výrazne viac ako iné krajiny EÚ. Slovensko by muselo nanovo uzatvárať nové dohody nielen s EÚ, ale aj s krajinami mimo únie. To by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k omnoho nevýhodnejším dohodám, clám a bariéram, ktoré by ďalej poškodzovali ekonomiku SR,“ zdôraznila SBA.
Samotnému vystúpeniu z EÚ by muselo predchádzať aj opustenie eurozóny a vzdanie sa spoločnej európskej meny, upozornila asociácia. Návrat k národnej mene by podľa nej viedol k dramatickému prepadu jej hodnoty a nástupu vysokej inflácie, čo by negatívne zasiahlo aj kúpyschopnosť a životnú úroveň Slovákov.
„Reakciou centrálnej banky na vzostup inflácie by bolo zvýšenie základných úrokových sadzieb. To by sa prejavilo aj do vyššieho úročenia úverov a negatívne zasiahlo investície vo firemnom sektore,“ zhodnotila SBA.
„Vzhľadom na vyššie uvedené negatívne dopady, ktoré by mohli mať pre našu krajinu likvidačné následky, SBA vyzýva tvorcov a účastníkov verejných diskusií o potenciálnom vystúpení SR z EÚ či eurozóny, aby v takýchto debatách bez náležitých faktov a upozornení na možné dôsledky nepokračovali. Občania Slovenska, ktorí sú zároveň klientmi bánk, musia byť dôkladne informovaní o vážnych ekonomických a hospodárskych rizikách spojených s týmto možným scenárom,“ doplnil Kollár.
Nahlásiť chybu v článku