Ak by sme mali menovať slávnych maliarov z regiónu strednej Európy, určite by mnohým napadli viacerí slovenskí maliari, ktorých diela sú vo všetkých ohľadoch veľkolepé. Avšak vo svetovom meradle ich predsa len viac zatieňujú mená od našich susedov. Majstri secesie ako Gustav Klimt, Egon Schiele či český maliar Alfons Mucha sú svetovými menami a človek sa nutne nemusí zaujímať o umenie, aby mu niečo hovorili. Práve posledný menovaný, Alfons Mucha, je azda najslávnejším českým maliarom, o ktorého živote by sa dali písať romány.
Fascinujúci život a najmä dielo Alfonsa Muchu zaujal aj módnu značku MEDICINE, ktorá vytvorila limitovanú kolekciu Eviva L ́Arte, inšpirovanú secesnými majstrami palety, pričom v nej nájdeme aj motívy obrazov Alfonsa Muchu. Tá je dostupná na webe ako aj v kamenných predajniach len vyhradený čas. Čím bol ale Mucha výnimočný?
Vraj nedostatok talentu
Český velikán palety sa narodil v druhej polovici 19. storočia v obci Ivančice, neďaleko Brna. Už od mala sa zaujímal o maľbu, ale aj o rôzne remeselné zručnosti. Ako píše Prima, priťahoval ho aj o spev, avšak napokon ostal pri výtvarnom umení. A urobil dobre.
Na brnenskom gymnáziu sa mu nedarilo, dokonca prepadol a napokon ho vyhodili. Túžil študovať na pražskej výtvarnej akadémii, no ako uvádza web Galérie mesta Bratislava, budúceho, azda najlepšieho maliara Česka, neprijali, pričom dôvodom mal byť nedostatok talentu.
Zamestnal sa na súde, odkiaľ ho ale po čase vyhodili, údajne preto, lebo maľoval iniciály obžalovaných v súdnej knihe. Ako 19-ročnému sa mu ale naskytla príležitosť zužitkovať aspoň trochu zo svojho umeleckého talentu. Odišiel do Viedne, do prestížnej firmy vyrábať, resp. maľovať divadelné kulisy, píše stránka Mucha.
To bol prvý, no významný krok na ceste ku sláve. Veľkomesto plné kultúry a umenia ho očarilo a konečne začal robiť niečo, čo ho bavilo a napĺňalo, pričom vďaka svojej práci mohol chodiť na predstavenia zadarmo. Jeho krátku viedenskú etapu života po približne dvoch rokoch ukončil požiar veľkého divadla, a keďže neboli zákazky, prišiel o prácu. Napriek tomu, že sa vrátil späť do Česka a venoval sa portrétovaniu, okúsil už svet umenia a možno aj podvedome tušil, že svet čaká na neho.
Prvé úspechy a prelom v kariére
Netrvalo dlho a jeho talent si všimol gróf Eduard Khuen. Požiadal ho, aby mu vyzdobil paláce, pričom gróf bol z Muchovej práce taký nadšený, že mu zaplatil štúdium na akadémii v Mníchove, píše portál TASR.
Ako 25-ročný na nej zložil skúšku z maliarstva a jeho kroky neskôr smerovali do mesta, ktoré je dodnes symbolom všetkých velikánov palety — do Paríža.
Tam pokračoval v štúdiu a živil sa ako ilustrátor, pričom sa zoznámil so spisovateľom Augustom Strindbergom, ale aj s maliarmi Mauriceom Denisom, Paulom Sérusierom či Paulom Gauguinom. Postupom času sa stával uznávaným umelcom a maliarom, avšak stále chýbalo niečo, čo by ho vynieslo na výslnie. A zlom v kariére prišiel, keď mal 34 rokov a menoval sa Sarah Bernhardtová.
Aj keď mnohým toto meno nemusí nič hovoriť, v tom čase to bola jedna z najslávnejších herečiek sveta. Ako píše web Mucha-epopej, na Vianoce roku 1894 ho kontaktovala herečka, ktorá narýchlo potrebovala plagát pre svoju novú hru Gismonda. Problémom ale bolo, že mal byť hotový na Nový rok 1895. Bernhardtová bola z výsledného plagátu taká nadšená, že s ním okamžite podpísala kontrakt. Mucha jej navrhoval šperky, účesy a, samozrejme, plagáty. Aj vďaka Bernhardtovej sa z Muchu stala hviezda a s tým prichádzali aj nové a lukratívne zákazky.
Mohol si dovoliť otvoriť veľký ateliér a svoje diela začal tiež vystavovať. Veľkú objednávku, aby vyzdobil pavilón Bosny a Hercegoviny pri príležitosti Svetovej výstavy, za čo bol dodatočne ocenený medailou pre veľký úspech, dostal na prelome storočí.
Najveľkolepejšie dielo pre Slovanov
Mucha ale nežil len maľbou, v roku 1903, keď mal 43 rokov, sa zoznámil s 21-ročnou Mariou Chytilovou, ktorá u neho dostávala súkromné hodiny. Ich vzťah sa ale vyvíjal postupne, Mucha často cestoval za prácou do Francúzska či do New Yorku. V roku 1906 si ale povedali „áno“ a novomanželia sa rozhodli usadiť v Spojených štátoch.
Tam Mucha prednášal a učil, a pochopiteľne aj tvoril. Počas tohto obdobia mu v hlave skrsla veľkolepá myšlienka, ktorú vedel, že musí realizovať. Musí vytvoriť dielo, dielo zobrazujúce slovanskú hrdosť, ich históriu, identitu, veľkoleposť, ich posolstvo. Slovanskú epopej.
Kým v Amerike bol pre zárobok a svoje diela predával, so Slovanskou epopejou to chcel inak. Aj keď to malo byť jeho najväčšie dielo, nechcel zaň peniaze, jeho plánom od začiatku bolo, že ho daruje Prahe. Na to ale potreboval sponzora a toho našiel v bohatom americkom podnikateľovi Charlesovi Craneovi, ktorý sa o slovanské národy zaujímal. Ten súhlasil s Muchovým nápadom a práce sa mohli začať.
Mucha sa vrátil do Česka a započal tvorbu Slovanskej epopeje, ktorá vznikala takmer 20 rokov. Výsledkom bol cyklus 20 veľkoformátových obrazov, ktoré zhrnuli dejiny slovanských národov. Tie postupne, ako vznikali, odovzdával mestu Praha. Mnohé, až 8 krát 6 metrov veľké obrazy sú fascinujúcou majstrovskou prácou, ktorá vyráža dych a ktorej obdoba sa hľadá len veľmi ťažko.
Zaujímavosťou, tentoraz ale právnou, je spor o tieto diela. Mucha ich totiž odovzdával mestu Praha pod jednou podmienkou. Hotové obrazy malo mesto umiestniť v budove postavenej vyslovene na tento účel. Táto podmienka nebola doteraz splnená a niektorí dediči Alfonsa Muchu, konkrétne John Mucha, si na dielo robí nárok, keďže podmienka splnená nie je, píše iRozhlas.
Autor Mucha ale na postavanie budovy nestanovil pre mesto nijaký časový rámec. Spor o azda najslávnejšie Muchovo dielo tak stále nie je uzavretý a ukončí sa pravdepodobne až vtedy, keď mesto Praha postaví budovu, ako autorovi sľúbilo. Diela sa momentálne nachádzajú na zámku v Moravskom Krumlove.
Zomrel po výsluchu
Po dokončení Slovanskej epopeje sa Mucha stále venoval maliarskej práci, dokonca v roku 1931 vytvoril vitráže v severnej časti Katedrály Svätého Víta v Prahe.
V roku 1939, keď bol stále aktívnym maliarom, sa rozpadol Československý štát. Vznikol Slovenský štát a Protektorát Čechy a Morava, a práve Mucha bol ako jeden z prvých v hľadáčiku nacistického gestapa.
Vtedy už 78-ročného umelca odviedli na výsluch, keďže jeho tvorba nebola v súlade s nacistickou ideológiou, ktorá ju pokladala za zvrhlé, degenerované umenie. Ako píše Dotyk, nie je úplne jasné, ako tieto výsluchy prebiehali, čo ale zrejmé je, sú otrasné podmienky a minimálne psychický teror, ktoré spôsobili, že Mucha ochorel na zápal pľúc. Z väzenia ho preto prepustili, no krátko nato, 14. júla 1939, zomrel.
Úctu a poctu tomuto velikánovi secesie prejavuje aj módna značka MEDICINE, ktorá predstavila novú limitovanú kolekciu Eviva L ́Arte – Nech žije umenie. Tá je inšpirovaná ikonickými dielami nielen Alfonsa Muchu, ale aj Gustava Klimta či Egona Schieleho, pričom ju na webe či v kamenných predajniach nájdete len limitovaný čas.
Tieto originálne kúsky zaujmú nielen milovníkov umenia, ale každého, kto má rád spojenie príjemných a kvalitných materiálov s krásnym a nadčasovým dizajnom. Navyše, mnohé doplnky môžu poslúžiť ako skvelý darček.
Nahlásiť chybu v článku