Chcela byť divadelnou režisérkou, pred rokmi to však nebolo povolanie „pre ženy“ a nikto sa tým netajil. Súčasné umenie si vybrala pre možnosť byť v kontakte s niečím živým. Za tým, že ju zlákal socialistický realizmus, bola aj túžba odhaliť a pochopiť „špinavé rodinné tajomstvo“ slovenského umenia päťdesiatych rokov.

Alexandra Kusá pôsobila na čele Slovenskej národnej galérie (SNG) od roku 2010. Pod jej rukami došlo k rozsiahlej rekonštrukcii, k predajni Ex Libris, k digitalizácii,  upevneniu vzťahov so zahraničím a k oživeniu záujmu o túto inštitúciu.

Jej cesta na čele SNG skončila 1. augusta 2024 odvolaním ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. Kusá zostala zastávať pozíciu kurátorky, krátko pred Vianocami si však prevzala výpoveď. Bolo jej ponúknuté miesto stolárky alebo elektrikárky.

SNG má od odvolania Kusej už tretieho povereného riaditeľa. Miloš Timko o nej povedal, že SNG robí zlé meno, Jaroslav Niňaj o nej povedal, že „musí odísť“. Šéfka rezortu ju obvinila z pochybení, na ktoré prišli v rámci auditu.

Historička umenia a kurátorka Alexandra Kusá je prvou respondentkou v sérii rozhovorov so ženami z verejného života, ktoré hýbu spoločnosťou. Hovorí, ako vníma aktuálnu situáciu v kultúre, či premýšľa o odchode zo Slovenska a o plánoch na najbližšie obdobie, ale i o tom, čo z umenia sa oplatí sledovať a čomu venovať pozornosť.

Pre interez vysvetľuje, ako sa dostala k svojej práci, rozpráva o tom, ako vníma cestu, ktorú prešla ako riaditeľka národnej galérie a reaguje na Šimkovičovej obvinenia i útoky poverených riaditeľov SNG.

„Nechcem byť nezdvorilá, ale vzhľadom na agendu GR SNG je Miloš Timko nikto, Jaroslav Niňaj je nikto a ešte aj, podľa medializovaných informácií, je vyšetrovaný pre dotačný podvod. Možno by na ich mieste bolo rozumnejšie byť ticho a urýchlene odísť z rezortu kultúry,“ povedala.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rosie Naive Art (@rosie.naive.art)

Narodili ste sa do rodiny architektov, vy ste sa ale vybrali cestou umenia. Spomínate si ešte na dôvody, prečo ste sa tak rozhodli?

Asi je to vždy zmes rôznych dôvodov a nad architektúrou som neuvažovala, bolo jej doma dosť. Pamätám sa, že som chcela byť divadelnou režisérkou, ale to vtedy nebolo vôbec pre ženy a aj vám to priamo takto na konzultáciách povedali. To by si dnes už asi nikto nedovolil.

Myslím, že ďalší dôvod boli prázdniny, ktoré sme trávili v Domove výtvarných umelcov a architektov v Moravanoch nad Váhom, a tam som zistila, že niečo ako kunsthistorik existuje – a ešte to malo aj konkrétnu podobu – Kaju Kubíkovú, veľmi sa mi páčila. Asi som chcela byť ako ona. Také milo detské.

Prečo ste si vybrali práve umenie 50. rokov a súčasné umenie?

Súčasné umenie bola možnosť ako byť, popri štúdiu orientovanom na dejiny a teóriu, v kontakte s niečím živým. A socialistický realizmus som si zvolila, pretože sa o ňom nič nehovorilo. Bolo to také špinavé rodinné tajomstvo, zahmlené obdobie temna a ja som bola praobyčajne zvedavá.

Tam som mohla naozaj bádať a zistiť „ako to bolo“. To ma lákalo. Je to vlastne skúmanie kultúry a politiky, čo je aktuálne v každom čase, len vtedy to malo svoje desivé špecifiká, ale tie mechanizmy sú vlastne rovnaké vždy, len miera a intenzita sú rôzne. Celkom sa mi to zišlo.

Vo vedení Slovenskej národnej galérie ste pôsobili od roku 2010 až do augusta 2024. Aké najsilnejšie momenty vás sprevádzali?

Toho je naozaj veľa – prešli sme fakt dlhú cestu. Prvý silný moment bol ešte pred funkciou, keď ma posmelila Katarína Bajcurová, predchádzajúca riaditeľka, aby som do toho išla – že to má zmysel a že kontinuita je dôležitá. Mala pravdu, je veľmi dôležitá, tak sa budujú veci.

A pri výkone tej funkcie bol pre mňa asi najsilnejší moment, keď som si uvedomila, že mám konečne svoj tím – že sme kolektív, ktorému o niečo ide a máme sformulovaný cieľ. Keď skončila tá osamelosť.

K tomu, samozrejme, patria aj konkrétnosti, keď sme urobili normálny obchod Ex Libris, pretože nám uverila pani Šáteková, keď sme zorganizovali digitalizáciu tak, aby sa naozaj za tie peniaze niečo urobilo a poslúžilo to všetkým, keď kolegovia vymysleli a spustili  web umenia, keď sme spolu s Petrom Krištúfkom a neuveriteľnou Naďou Főldvári urobili knižnicu, keď sa podaril pripraviť projekt rekonštrukcie „Fullovky“ tak, že bude môcť byť v budúcnosti príkladom prístupu k pamiatke zo 60. rokov a podobne.

Je toho kopa a vlastne ani nechcem spomínať, pretože mi je stále ľúto, že to nepokračuje.

Pod vaším vedením došlo aj k obnove SNG, o ktorej sa hovorilo už od roku 2001. Nakoniec k tomu došlo oveľa neskôr, rekonštrukcia však bola vnímaná ako reštart, ktorý môže inštitúcii pomôcť. Pomohla?

Určite áno, naštartovali sme veľkú vec – nie tú opravu, ale spôsob fungovania –, transparentnú, odbornú a vľúdnu národnú inštitúciu. Hodnotu, ktorú si platíme z daní. To bol úžasný cieľ, ktorý sme zrazu mali na dosah ruky. To nastavovanie základného fungovania sme mali naplánované na dva roky, čiže ešte jeden.

Potom by som sa aj ja začala zamýšľať nad svojou ďalšou úlohou a pozíciou v inštitúcii. Bola to krásna práca, ten posledný rok – normálny rozpočet, kolegovia, budova. Samozrejme, boli tam problémy, niektoré veci v realite vypálili inak, alebo sa fungovanie spoločnosti zmenilo a bolo treba veci prerobiť, prispôsobiť, aktualizovať ich, ale neboli to už existenčné problémy, ale koncepčné, a to je konštruktívna práca.

Ako si spomínate na dátum 7. august 2024?

Au.

V SNG prebehol audit, ktorý podľa ministerky preukázal 26 nedostatkov, v piatich prípadoch malo ísť o závažné zlyhania. Šimkovičová tvrdí, že SNG uhradila 5,5 milióna eur bez udania dôvodu a že viaceré pochybenia môžu mať trestno-právnu dohru. Komunikoval s vami niekto o situácii, o tom, čo bude ďalej, keďže sa to týka obdobia, kedy ste galériu viedli? Máte strach z toho, čo príde?

Pani ministerka prečítala, čo sa jej napísalo. Všetkých môžem ubezpečiť, že nič nebolo vyplatené bez právneho nároku.

Pre zjednodušenie, keďže nám ministerstvo nadiktovalo do zmluvy riadiť stavbu prostredníctvom takzvaného Červeného Fidicu, ktorý hovorí, že „čo sa postaví, tak to sa zaplatí“, je právny nárok každej platby podložený realitou na stavbe. A my sme platili len to, čo sa reálne postavilo – kontrolovalo to niekoľko znalcov, ktorých sme prizvali, keďže sme sa občas v názoroch na nároky so stavbou rozchádzali, kontrolovalo to vedenie stavby, stavebný dozor, dozor investora a tak ďalej.

Takže nie, nemám žiadne obavy. Myslím, že by sa skôr niekto mohol spýtať MK, napríklad, prečo nám urobili zmluvu so stavebným dozorom iba na časť lehoty výstavby, prečo nikdy nezverejnili otázky a odpovede z verejného obstarávania a nikdy nám nezafinancovali požadované investičné oddelenie.

Miloš Timko, bývalý poverený riaditeľ o vás povedal, že SNG robíte zlé meno. Terajší poverený riaditeľ, v poradí tretí, Jaroslav Niňaj vás spomenul už v úvode svojho pôsobenia. Povedal, že „musíte odísť“. Ako ste sa cítili, keď ste to počuli?