Prvý raz sme vás o problémoch holdingu Bukocel informovali ešte v apríli minulého roka. Spoločnosť zaoberajúca sa spracovaním dreva dostala od štátu obrovskú pokutu a vzápätí na povrch vyplávali aj iné finančné problémy. Následne došlo k zmene majiteľa, ktorý chcel potápajúceho sa giganta zachrániť. Bohužiaľ, v závere vlaňajšieho roka fabrika svoju činnosť zastavila a došlo aj na hromadné výpovede.
Spoločnosť Bukocel zamestnávala v Prešovskom kraji necelú tisícku ľudí, pričom patrila medzi najväčších hráčov v regióne. Zaoberala sa spracovaním dreva a po známom ružomberskom Mondi išlo v tomto odvetví o slovenskú dvojku. Výrobky vyvážala do zahraničia, predovšetkým do štátov ako Rakúsko, Nemecko a Francúzsko. Ročne bola firma schopná spracovať až 150-tisíc ton bučiny.
Finančné záväzky sa napokon stali neúnosnými a ešte počas minulého roka sa v súvislosti s holdingom rozbehli aj konkurzné konania a výpovede, ktoré smerovali k zatvoreniu. Konkurzné konania sa týkajú firiem Bukóza Holding a. s., Bukóza Progress, či donedávna aj Bukóza Import-Export. Ako teraz informuje Denník E, pri poslednej menovanej firme súd na dva mesiace konanie prerušil. Majiteľ totiž pre jednu z najdôležitejších spoločností holdingu pripravil plán oddlženia.
„Plán už pripravujú naši právnici. Za dva mesiace uvidíme, či plán bude dostatočný pre súd aj kľúčových veriteľov Bukózy. Fabrika už síce nemá zamestnancov, ale stále sa pokúšame o jej oživenie,“ uviedol majiteľ Roman Staněk. Podľa jeho slov sa pokúsia zvrátiť všetky hroziace konkurzy. Silným hnacím motorom by mohol byť fakt, že Bukóza je jediným silným hráčom vo svojom segmente v rámci východoslovenského regiónu.
Dôležitým aspektom však nebude iba zvrátenie dlhov, ale tiež nevyhnutná modernizácia, do ktorej sa podľa nového majiteľa za predošlej garnitúry neinvestovalo. „Za pána Ďuriana sa v podniku roky investovalo veľmi nerozumne do novej finálnej výroby obalového papiera namiesto toho, aby vymenili staré stroje na základnú výrobu celulózy ešte z čias komunizmu,“ povedal Staněk.
Zároveň dodal, že výška prípadnej investície sa bude pohybovať v desiatkach miliónov eur, pričom nevyhnutné by vraj boli aj vládne stimuly.
Nahlásiť chybu v článku