Ak by ste sa opýtali náhodného človeka, aký prvok je najdôležitejší pre život, odpovedal by asi kyslík. V skutočnosti je to však celý rad prvkov periodickej tabuľky, bez ktorých by sme neprežili nielen my, ale v podstate takmer žiadny organizmus. A azda tým najdôležitejším je uhlík. 

Uhlík ako život — nás aj hviezd

Uhlík je základným „stavebným kameňom“ života, keďže bez neho by neexistovali žiadne známe formy života na našej planéte.

Ak sa bavíme, odkiaľ sa uhlík vôbec vzal, odpoveď na to pekne opísal známy astrofyzik Carl Sagan. Ten raz povedal, že sme „deti hviezd“, lebo sme stvorení z hviezdneho materiálu. No ani on sám si vtedy nemusel uvedomovať, aká dlhá doba musela prejsť, kým uhlík prišiel až k nám, píše Science Alert.

Ťažšie prvky, medzi nimi aj spomínaný uhlík, sú tvorené vo vnútri veľkých hviezd. Keď hviezda exploduje ako supernova, svoj materiál z jadra vyvrhne do kozmu a tento materiál potom slúži ako základ pri zrode ďalších hviezd, ale aj planét či iných telies.

Uhlík opustí galaxiu a vráti sa

Nová štúdia publikovaná v The Astrophysical Journal Letters tvrdí, že uhlík sa pred opustením galaxie zhlukuje do obrovského oblaku označovaného ako cirkumgalaktické médium.

„Rovnaký uhlík, ktorý sa nachádza v našich telách, s najväčšou pravdepodobnosťou strávil značné množstvo času mimo našej Galaxie,“ uvádza astronómka Jessica Werková z Washingtonskej univerzity.

Vedci v novej štúdii analyzovali údaje o cirkumgalaktických médiách z Hubbleovho teleskopu, ktorý sledoval 11 hviezdotvorných galaxií. Našli signály uhlíka až do vzdialenosti 391-tisíc svetelných rokov od galaxie. Len pre porovnanie, viditeľný disk Mliečnej cesty je široký „len“ 100-tisíc svetelných rokov.

Podľa vedcov si máme predstaviť cirkumgalaktické médium ako gigantickú železnicu, ktorá materiál neustále vytláča a vťahuje naspäť.

Bolo známe, že cirkumgalaktické médiá takto narábajú aj s inými materiálmi, a to vrátane horúceho ionizovaného kyslíka, no teraz sa prvýkrát pozorovalo, že sa to deje aj s uhlíkom.

„Odteraz môžeme tvrdiť, že cirkumgalaktické médium pôsobí ako obrovská zásobáreň uhlíka aj kyslíka,“ uvádza hlavná autorka štúdie Samantha Garzová z Washingtonskej univerzity.

Keďže aj Mliečna cesta stále vytvára hviezdy, isté percento uhlíka a kyslíka všade okolo nás sa pravdepodobne aspoň raz vydalo na medzigalaktickú cestu.

Skúmanie galaktických cyklov je prínosné k pochopeniu toho, ako vznikajú a zanikajú hviezdy a dynamika cirkumgalaktických médií môže tiež vysvetľovať, čo sa stane, keď sa galaxie zlučujú.

V každom prípade je zrejmé, že uhlík, vďaka ktorému vôbec sme, strávil milióny rokov na úžasnom výlete medzi galaxiami, až kým sa vrátil späť do Mliečnej cesty, kde pôvodne vznikol a tu vytvoril Zem, rastliny, živočíchy a následne aj nás.

Pozri aj:

Sme len 10 sekúnd od objavenia tmavej hmoty. Môže sa to udiať aj dnes, je…