Slovensko nebolo dôležitým európskym hráčom len pri tranzite ruského plynu z východu na západ Európy. Taktiež ropovodom Družba preváža svojím územím ďalej na západ ruskú ropu, ktorá tečie z Ruska cez Ukrajinu. V rokoch 2023 a 2022 prepravila slovenská spoločnosť Transpetrol rafinériám v Českej republike a na Slovensku ročne viac ako 9,5 milióna ton ropy.
Zhruba polovica prepravenej ropy tvorila ruská ropa. Aktuálne to však vyzerá tak, že sa Ukrajina cez svoje územie chystá úplne zastaviť aj tranzit ruskej ropy. Rozhodnúť by o tom mal už onedlho ukrajinský parlament. Člen predsedníctva strany Demokrati a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman upozornil, že v ukrajinskom parlamente bol predložený návrh zákona, ktorý má zakázať akýkoľvek tranzit ropy cez Ukrajinu, ktorej pôvod je v Ruskej federácii.
Jedným z dôvodov má byť aj Fico
Zákon predkladá skupina poslancov na čele s bývalým prezidentom Petrom Porošenkom. „Na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavili informácie, že jedným z dôvodov, prečo sa tento zákon pripravil a predložil až teraz, sú aj stupňujúce sa vyhrážky a nepriateľský postoj premiéra Roberta Fica, ale aj Orbánovej Budapešti,“ podotkol Hirman.
Hlavnou motiváciou má byť podľa neho skutočnosť, že príjmy z exportu ropy cez Ukrajinu, sú pre Putinov Kremeľ zdrojom na financovanie vojny proti samotnej Ukrajine, vrátane bombardovania kritickej energetickej infraštruktúry.
„Už čoskoro sa dozvieme, ako rokovanie a hlasovanie o tomto zákone skončilo. Ja len dodávam, že tranzitom cez Ukrajinu smeruje ruská ropa do rafinérií MOLu v Maďarsku a na Slovensku. Časť ruskej ropy cez Ukrajinu ešte stále tečie aj do Česka, ale tam na prelome rokov už úspešne zavŕšili čerpacie skúšky na kapacitne rozšírených ropovodoch TAL a IKL. Vďaka nim môžu byť dodávky, ktoré išli doteraz cez Ukrajinu a Slovensko (približne 60 % ročného objemu), presmerované na túto novú trasu,“ dodal Hirman.
Rafinérie MOLu majú od modernizácie a rozšírení kapacity v roku 2015, k dispozícii ropovod Adria, ktorý začína v Chorvátsku. Avšak MOL ho doteraz využíval minimálne. „Problémom je aj dlhodobý politicko-ekonomický konflikt medzi Zagrebom a Budapešťou, ktorý sa zrodil po škandále s privatizáciou chorvátskeho koncernu INA práve MOLom,“ konštatoval Hirman.
Nahlásiť chybu v článku