Jedna scéna v novom filme Ridleyho Scotta definitívne zastrela všetky ostatné. Levy či nosorožce v legendárnom koloseu, to všetko si vieme vysvetliť a predstaviť. Rímska vynaliezavosť predsa nemala dno, však? Čo však mala znamenať tá jedna scéna, v ktorej do arény napustili vodu a nechali, nech gladiátorov lovia žraloky?
Po dopozeraní filmu sme z kina vychádzali s rozporuplným názorom. Komusi sa nový Gladiátor páčil, iní kritizujú, že starej klasike s Russellom Croweom nesiaha ani po päty. Pri východe zo sály sme však neraz započuli zmienku o spomínanej žraločej scéne od skupín, ktoré sa s nami míňali. Počas premietania pri scéne dokonca pánovi v hľadisku uniklo hlasné: „To čo má byť?“
A teda, nastáva veľmi dôležitá otázka, na ktorú sme chceli vedieť odpoveď aj my: majú žraloky v koloseu aspoň nejaký historický základ, alebo bola táto šialená scéna akýmsi halucinogénnym výplodom fantázie samotného Scotta?
Scott nad otázkou krútil hlavou
Excentrická scéna, rovnako ako esencia režisérskej práce, ktorá spája skutočnú históriu s tvorivou slobodou, bola jednou z tém, ktoré riešil režisér vo svojom nedávnom rozhovore pre portál Collider. Keď sa ho však novinár pýtal na „historickú nepresnosť“ bizarnej scény, Scott mal na to jasnú odpoveď.
„To je ale totálny omyl. Koloseum bolo zaplavované vodou, a mali tam aj námorné bitky… Bože, veď keď viete postaviť koloseum, viete ho aj do*iti zaplaviť vodou! Nerobte si zo mňa žarty! A dostať tam pár žralokov v sieti z mora, dofrasa, uťahujete si zo mňa? No jasné, že takého niečoho boli schopní!“
Spoločne s Paulom Mescalom, ktorý stvárnil vo filme postavu Luciusa a ktorý sa zúčastnil rozhovoru spolu s režisérom, sa potom elity filmového sveta zasekli vo vášnivej diskusii. Podľa Scotta, žraloky v koloseu mali „len asi 1,8 až 2,2 metra“.
„My dodnes nedokážeme vyrábať betón tak dobre, ako to zvládali Rimania,“ dodal Scott. „Dodnes sa nevie prísť na to, akú zmes používali. Rimania vynašli ako urobiť železo ešte tvrdším. Boli technologicky nadradení.“
Naumachia, rekonštrukcia námorných bitiek
Scott v prípade zaplaveného kolosea referuje na koncept, ktorý z histórie poznáme ako naumachiu. Išlo o rekonštrukcie námorných bitiek, ktoré sa, podľa dnešných historických zdrojov, v starovekom Ríme skutočne odohrávali.
Neil Corbould, renomovaný špecialista a vedúci špeciálnych efektov, v produkčných poznámkach k filmu uviedol: „Lode, ktoré sa používali v týchto bitkách, boli postavené len na tento účel. Mali ploché dno, pretože voda bola veľmi plytká.“
Portál tvrdí, že podľa informácií z National Geographic sú nám známe dve naumachie – jedna v umelom jazere, tá druhá v samotnom koloseu, ktoré sa odohrali v roku 80 nášho letopočtu. „Nie je jasné, či voda vstúpila do kolosea cez akvadukty, alebo cez prepúšťacie brány a komory arény.“
K scéne sa vyjadrila aj Alison Futrellová, docentka rímskej histórie. Pre Business Insider povedala, že skutočné lode by boli v koloseu príliš „ťažkopádne“ a ťažko manévrovateľné. Iné by bolo, pokiaľ by sme lode o čosi zmenšili. „Možno menší druh kvázi miniatúrnych člnov.“
Žraloky v koloseu?
Kým teda naumachie sú konceptom, ktorý má v histórii pevné kotvy, podľa Futrellovej je pritiahnutá za vlasy predstava žralokov v aréne.
Podľa slov odborníčky, Rimania, hoci mohli poznať žraloky, sa skôr stretávali s morskými cicavcami, akými sú delfíny a kosatky. Žraloky, na druhú stranu, v tej dobe obývali skôr Indický oceán, nie Stredozemné more. Naviac neexistuje mnoho dôkazov, ktoré by naznačovali, že by Rimania „bežne stavali veľké nádrže, aby umožnili ľuďom interakciu s tvormi zblízka“.
Futrellová spomína na historické dôkazy o tom, že počas vlády cisára Claudia Rimania mohli vynaložiť určité úsilie, aby zablokovali prístupové body kosatke, ktorá cestovala k rieke Tiber, so zámerom zviera pozorovať.
Ako sa teda zdá, najväčším problémom celej scény nie je námorná bitka v koloseu. Sú ňou pradávne tvory, o ktorých prítomnosti v koloseu nemáme, podľa odborníčky, „žiadne historické dôkazy“.
Nahlásiť chybu v článku