nationalgeographic.com

Americkí vedci sa rozhodli konečne poriadne otestovať pravidlo piatich sekúnd, podľa ktorého by jedlo malo byť, ak sa zdvihne zo zeme do tejto doby, neškodné. Celkové výsledky vedcov nijako nezaskočili, aj keď sa objavili aj skutočnosti, ktoré ich prekvapili.

Určite aj vám rodičia hovorili, aby ste nejedli jedlo, ktoré vám spadlo na zem. A určite ste tiež počuli, že ak jedlo zdvihnete dostatočne rýchlo, povedzme do piatich sekúnd, tak je to v poriadku, lebo baktérie sa naň ešte nestihli dostať. Ako to teda naozaj je?

Článok pokračuje pod videom ↓

Aj keď do piatich sekúnd to rozhodne nestihnú, prečítajte si článok o úspešnom projekte, kde vám farmárske potraviny plné vitamínov a zdraviu prospešných látok donesú priamo pred vaše dvere.

Veríme, že asi všetci tušíte, že pravidlo piatich sekúnd neplatí. Bolo vyvrátené viacerými odborníkmi ako úplne nesprávne a mnohými experimentmi aj v praxi potvrdené. A posledný, asi najkomplexnejší experiment, tento záver iba potvrdil.

Vedci z Rutgersovej univerzity z New Jersey testovali rôzne jedlá na rôznych povrchoch, aby zistili, ako rýchlo sa dokážu baktérie premiestniť. Ich zistenia sú síce nepríjemné, no očakávané.

Vo viacerých prípadoch sa baktérie dostanú na jedlo už za menej ako jednu sekundu. To určite nepoteší tých, ktorí jedlo zo zeme rýchlo zdvihli a v nádeji, že je všetko v poriadku, jedlo aj zjedli.

nationalgeographic.com
nationalgeographic.com

Aby vedci dospeli k takémuto záveru, urobili tisíce meraní. V prvom rade si vybrali štyri rôzne typy povrchov – nehrdzavejúcu oceľ, drevo, keramické dlaždice a koberec. Na ne hádzali štyri rôzne jedlá – červený vodový melón, gumové cukríky, chlieb a napokon chlieb s maslom. Každú potravinu potom nechali na každom povrchu rôzny čas – menej ako sekundu, päť sekúnd, tridsať sekúnd a tristo sekúnd.

Takto vzniklo 128 rôznych situácií, ktoré pre objektivitu a hodnovernosť merania boli opakované 20-krát. To znamená, že vedci urobili spolu až 2560 jednotlivých meraní.

Na základe meraní vedci zistili, že na prenos baktérií najlepšie vplýva vlhkosť. „Baktérie nemajú nohy, pohybujú sa vďaka vlhkosti. Čím je jedlo vlhkejšie, tým je prenos rýchlejší a na jedlo sa dostane veľký počet baktérií.“ povedal autor štúdie Donald Schaffner. V pokusoch sa tak na melón a na maslom natretý chlieb dostávalo vždy najviac baktérií.

Vedcov ale niečo aj zaskočilo. Predpokladali, že koberec bude kontaminovať potraviny pomerne efektívne, kvôli svojej schopnosti dobre zadržiavať prach. Avšak v praxi sa zistilo, že vďaka členitému povrchu koberca sa jedlo nedotýka vždy celou svojou plochou koberca, a tak prenos baktérií nie je až taký masívny.

chelseadyreng.files.wordpress.com
chelseadyreng.files.wordpress.com

Predpoklady o tom, že jedlo sa dokáže kontaminovať baktériami už za jednu sekundu, sa potvrdili. „Päť sekundové pravidlo, je veľmi zjednodušené a nemali by ste sa ním riadiť. Baktérie kontaminujú jedlo prakticky okamžite,“ povedal Schaffner.

Aj keď jedenie jedla zo zeme určite nie je hygienické, nemôžeme zabúdať, že nežijeme v sterilnom prostredí a náš imunitný systém si dokáže poradiť s drvivou väčšinou baktérií. Aj tu je však dobré riadiť sa zdravím rozumom. Je jasné, že keď vám padne melón či natretý chlieb na špinavú dlážku, také jedlo by ste už jesť nemali. No keď vám padne gumový medvedík na práve vysatý koberec a vy ho hneď zodvihnete, nemáte sa v podstate čoho obávať.

Ako ste na tom vy? Riadite sa päť sekundovým pravidlom, alebo všetko, čo vám padne na zem, putuje nemilosrdne do koša? Napíšte nám v diskusii.

interez.sk(Matej Mensatoris), sciencealert.com
Uložiť článok

Najnovšie články