Mnoho Slovákov má veľký záujem o svoje zdravie – v dôsledku informačného rozptylu, nedostatku odborného vzdelania a často aj pre náročné životné situácie však nevedia, z ktorého konca vlastne začať. My sme sa rozhodli obrátiť na známeho experta. Ten nám prezradil čosi o narastajúcom probléme obézneho Slovenska – dotkol sa aj populárnej témy „superpotravín“, pričom Slovákom odporúča jednoduchý spôsob ako začať so zdravším prístupom ku svojej strave.
Známy lekár Peter Minárik, so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie, s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika, sa pre interez najprv podelil s desivou štatistikou.
Podľa údajov z roku 2012 má byť v pásme nadmerne telesnej hmotnosti (t.j. pre-obezity a obezity) neuveriteľných sedem z desiatich slovenských mužov (68,9 %) vo veku 18 až 64 rokov. Sloveniek s týmto problémom je o čosi menej, v pásme sa má nachádzať šesť z desiatich (56,2 %) slovenských žien.
13 zhubných nádorov, 236 chronických ochorení
Minárik upozorňuje, že na rozvoji obezity sa podieľajú najrôznejšie faktory. Medzi tie rizikové patrí napríklad vysoký počet členov rodiny s nadváhou či obezitou (pozitívna rodinná anamnéza), psychické problémy (depresia, úzkosť, stres a iné), či dokonca taký faktor, akým je vyšší vek matky pri pôrode.
Čo možno mnohí z nás nevnímajú do hĺbky, je fakt, že „obezita zvyšuje riziko trinástich zhubných nádorov“ – napríklad na hrubom čreve a konečníku, prsníku (u žien po menopauze), štítnej žľaze, žalúdku, maternici, žlčníku, pankrease, vaječníkoch, či prostate (pokročilý karcinóm prostaty u mužov).
Okrem toho „niektoré údaje hovoria až o 236 chronických ochoreniach súvisiacich s nadmernou hmotnosťou a obezitou“.
Pri snahe o prevzatie kontroly ohľadom tejto časti nášho zdravia by sme sa nemali spoliehať na rýchle a jednoduché riešenia.
Minárik zdôrazňuje: „Ľudia v redukčnom režime by sa mali naučiť elementárne základy z oblasti výživy, tak aby pochopili informácie o obsahu energie a základných živín na obaloch potravín a dokázali pochopiť a porovnať odlišné zloženie surovín a rozdielny nutričný obsah rôznych potravín a nápojov.“
Problém s pojmom „superpotraviny“
Renomovaného odborníka sme sa opýtali aj na tému superpotravín, ktorá ovládla svet zdravia, biohackingu a moderného nutričného sveta.
Podľa gastroenterológa by sme však mali používať výraz „funkčné potraviny“ – názov superpotravina je zaužívaný skôr ako populárny výraz.
Hlavný rozdiel (oproti bežným potravinám) spočíva v tom, že funkčné potraviny nám majú okrem bežných výživových benefitov dodať „aj živiny s osobitnými prospešnými vlastnosťami“ ako pridanú hodnotu v strave.
Existenciu potravín, ktoré majú pridanú hodnotu (napríklad, v podobe mikronutrientov či významných živín), odborník nijakým spôsobom nespochybňuje. Upozorňuje však na významný problém, ktorý v modernej spoločnosti populárny termín predstavuje.
„Ak internetový vyhľadávač pri zadaní slova ‘superpotravina’ uvedie na prvých miestach ‘fľaštičky’, ‘kapsuly’, alebo ‘tobolky’, potom nejde o superpotraviny v pravom slova zmysle, ale o výživové doplnky. A to je úplne iná kapitola a odlišná téma.“
Nie sú to lieky a nesmú tvoriť hlavnú zložku stravy
Podľa Minárika, kým užívanie výživových doplnkov je „dôležitým koncentrovaným a niekedy takmer nenahraditeľným zdrojom rôznych živín“, ľudí so záujmom o svoje zdravie vystríha na niekoľko vecí.
V prvom rade, pri propagácii užívania výživových doplnkov dochádza v niektorých prípadoch k zveličovaniu ich úžitku. Bežný užívateľ výživových doplnkov by si mal uvedomiť, že výživové doplnky nenahrádzajú zdraviu prospešnú stravu, ale takisto nenahrádzajú ani lieky.
„Kým lieky sú určené na liečbu, doplnky ponúkajú rôzne živiny pri ich nedostatočnom príjme zo stravy, pri ich zvýšenej potrebe, alebo pri osobitných situáciách (podávanie kyseliny listovej u tehotných žien, alebo probiotík pri užívaní antibiotík).“
Čo sa týka funkčných potravín v pravom zmysle slova, Minárik veľký význam pridelil fermentovaným potravinám „s obsahom zdravotne prospešných živých bakteriálnych kultúr“, potravinám so zvýšeným obsahom omega-3 mastných kyselín (menovite, ľanovým semiačkam), rovnako ako fortifikovaným potravinám – takým, ktoré sú „obohatené o nejakú živinu“, ako napríklad železo, vápnik, vitamín D či rastlinné steroly.
Stravu si dopĺňať výživovými doplnkami je dobrý nápad, napríklad v zimných mesiacoch vo forme vitamínu D, ktorý nám bez pravidelného slnečného svitu veľmi chýba. Spolu s užívaním antibiotík má význam súbežne užívať aj výživové doplnky s obsahom živých bakteriálnych kultúr, tzv. probiotík.
Kde začať, ak chceme byť múdrejší v našom prístupe k strave?
Ľuďom so živým záujmom o svoje zdravie Minárik odporúča jednotlivé funkčné potraviny zaradiť do jedálnička. Upozorňuje však, že by sme nemali zanedbávať význam vyváženej a pestrej stravy, ktorú konzumujeme s ohľadom na naše nutričné potreby.
„Ale čo je to hlavná zložka stravy? Ak sa pozriete na päť poschodí potravinovej pyramídy, zistíte, koľko porcií z rôznych potravinových skupín by ste mali skonzumovať denne,“ opisuje Minárik.
Potravinová pyramída a ďalšie názorné pomôcky môžu podľa neho poskytnúť jednoduchý a čitateľný spôsob ako sa pohybovať v strave napriek tomu, že nám chýbajú odborné znalosti.
„Optimálne dávky určite existujú a najlepšou orientačnou pomôckou sú potravinové pyramídy vychádzajúce zo stravovacích odporúčaní určených pre zdravú populáciu,“ dodáva Minárik na záver.
Nahlásiť chybu v článku