Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili v stredu večer vláde Michela Barniera nedôveru. Ten sa tak stane vôbec najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958, informuje TASR podľa Reuters a AFP.
Najkratšie slúžiaci premiér
Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere. Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Emmanuel Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách.
Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery.
Návrh podporilo aj krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.
Premiér Barnier s členmi vlády budú musieť podať svoju demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie – Nemecko – oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby. A tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Hľadanie nového premiéra
Macron môže teraz požiadať Barniera, aby zostal v úlohe dočasného predsedu vlády, keďže hľadanie nového premiéra by mohlo trvať až do budúceho roka.
Podľa informácií agentúry Reuters by však francúzsky prezident mohol vymenovať nového premiéra ešte pred sobotnou oficiálnou ceremóniou znovuotvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži. Na mene prípadného nového predsedu vlády krajiny sa však Macron ešte nedohodol. Na tomto zozname sú podľa zdrojov Reuters napríklad bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva či práce Xavier Bertrand a minister obrany Sébastien Lecornu.
Prezident Macron, ktorý v roku 2022 získal svoj druhý mandát, po neúspechu svojej strany v eurovoľbách vypísal predčasné parlamentné voľby, ktorých prvé a druhé kolo sa uskutočnilo v júni a júli. Jeho mandát trvá do polovice roka 2027 a parlament ho nemôže prinútiť odstúpiť. RN a tvrdá ľavica ho však vyzývajú na demisiu, keďže vzdoruje najväčšej kríze od ľudových nepokojov žltých viest v rokoch 2018 – 2019.
Problém pre Ukrajinu
Po páde francúzskej vlády a neschválení rozpočtu v krajine by sa mohla skomplikovať podpora Ukrajiny, hoci francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane uisťuje o neochvejnej podpore Kyjeva. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Francúzsko v novembri ukončilo výcvik približne 2000 Ukrajincov. Kyjevu tiež poskytlo obrnené vozidlá na presun vojsk a prieskum, húfnice Caesar, protitankové raketové jednotky, rakety zem-vzduch a bojové radary. V uplynulých týždňoch dodalo nové rakety financované z výnosov zmrazených ruských aktív a v prvom štvrťroku 2025 plánuje poskytnúť aj stíhačky Mirage.
Minister obrany a potenciálny budúci premiér Sébastien Lecornu však už v októbri zdôrazňoval, že Francúzsko zaostáva za prísľubom pre 2024, dodať Ukrajine pomoc v hodnote tri miliardy eur.
„Veľkú časť ukrajinskej podpory tvorí transfer starého vybavenia francúzskej armády, ktoré sa následne nahradí novým,“ povedal minister pre denník Le Parisien. „Ak sa však spomalí objednávanie nového vybavenia, dôjde aj k spomaleniu dodávok pre Ukrajinu,“ vyhlásil Lecornu.
V dôsledku neschválenia rozpočtu na rok 2025 sa môže stať, že financie na obranu nedosiahnu cieľ 50 miliárd a armáda preto stratí 3,3 miliardy eur, dodal Lecornu.
Nahlásiť chybu v článku