Moderný človek sa po našej planéte pohybuje asi 150 000 rokov. Za tento čas sa stal prirodzenou súčasťou tohto obrovského ekosystému. Spočiatku žil v harmónii s prírodou, no postupom času sa prebojoval na vrchol potravinovej pyramídy a začal využívať všetko, čo mu Zem ponúkla. To všetko viedlo až k extrému, v ktorom žijeme dnes. To, čo sa však stalo za posledných 20 rokov, je už akosi priveľa, nemyslíte?

Nová štúdia od Wildlife Conservation Society priniesla nedávno znepokojivé výsledky. Podľa nej zostáva na svete už len 20% skutočnej divočiny. Zo celkovej plochy planéty je to asi 30 miliónov km². To je posledné, čo ostalo z prírody tak, ako ju Zem stvorila. Za „divočinu“ považuje Wildlife Conservation Society biologicky a ekologicky nedotknutú krajinu, do ktorej človek nijako nezasiahol.

Smutné však nie je len toto číslo. Čo je ešte smutnejšie, je porovnanie s podobným výskumom, ktorý prebehol v roku 1990. Za dvadsať rokov totiž zo sveta zmizlo až 3.3 milióna km² „divočiny“. To je asi 10% pokles takýchto území, ktoré človek dokázal za dvadsať rokov zničiť. Ako sa vyjadril Dr. Oscar Venter z kanadskej University of Northern British Columbia, toto číslo je zarážajúce. „Mnohé milióny rokov nedotknuté územia, ktoré sme naivne považovali za chránené, sú celkom preč. Treba si uvedomiť, že po zásahu človeka už nie je možné divočinu obnoviť do pôvodného stavu. Zásahom človeka sa všetko mení… Jedinou možnosťou je začať skutočne chrániť to, čo na Zemi ostalo,“ hovorí Venter.

Najviac nedotknutých území ostáva v Severnej Amerike (Kanada), severnej Ázii, Severnej Afrike (Sahara) a v Austrálii. Európa kvôli vysokej hustote osídľenia značne zaostáva. Najväčšie straty „divočiny“ za posledných 20 rokov registrujeme v Južnej Amerike a Afrike. V Južnej Amerike to bolo až 30% a v Afrike 14%.

Ostáva teda iba na nás, ako sa k výsledkom tejto štúdie postavíme. Či sa svet konečne rozhodne uchrániť to posledné prirodzené, čo na našej planéte zostalo, alebo sa bude naďalej uberať cestou k zničeniu nedotknutej prírody.

interez.sk (Lukáš M.), treehugger.com