Čína ešte minulý rok započala ambiciózny projekt. Nesie názov Shenditake 1 a jeho cieľom bolo ponoriť sa hlboko do zeme. Tento vrt má byť jeden z najhlbších vôbec a má na svojom konte niekoľko rekordov. Kvôli čomu vznikol?
Projekt bol spustený v máji 2023 a ako pripomenul denník Global Times, Číne sa ním už podarilo viacnásobne zapísať do dejín.
10 kilometrov a ešte hlbšie
Za 279 dní, presnejšie v marci tohto roka, vrt dosiahol hĺbku 10-tisíc metrov, čím sa stal prvým čínskym vrtom vôbec, ktorému sa túto hranicu podarilo pokoriť. Rekordérom sa stal aj za rýchlosť, za ktorú sa mu to podarilo, a taktiež sa môže pochváliť prívlastkom najhlbšieho vrtu v Ázii.
Nachádza sa v púšti Taklamakan a po tomto míľniku projekt neskončil, uvádza portál UNILAD. No nezaobišiel sa bez problémov. Podľa plánov mal už v júli dosiahnuť hĺbku cez 11 100 metrov, či sa tak ale aj naozaj stalo, nie je známe. Práve to malo byť podľa projektu finálne štádium tohto vrtu, dodal Global Times. Aktualizácia jeho stavu však nebola zverejnená.
Za vrtom stojí ropná spoločnosť
No prejdime k samotnému dôvodu, ktorý stál za jeho vznikom. Vrt pochádza z dielne spoločnosti China National Petroleum Corp, ktorá priblížila, že jej účel má byť vedecký výskum a štúdia hlbín našej planéty. Zaujíma sa pritom o ropu a zemný plyn, čo asi nie je prekvapivé vzhľadom na fakt, že táto čínska firma je popredným producentom ropy a plynu v krajine.
Zaradil sa medzi „ultrahlboké“
Čínsky vrt je taký hlboký, že sa zaradil medzi takzvané ultrahlboké vrty. Patrí teda do jednej kategórie, kde nájdeme aj takzvanú „Bránu do pekla“, za ktorú je označovaný Kolský supervrt — najhlbšia diera v zemi, ktorú vytvorili sovietski vedci.
Kolský supervrt má hĺbku 12 261 metrov, takže viac než spomínaný čínsky vrt Shenditake 1 (alebo aspoň podľa údajov, ktoré sú o ňom známe). Začal sa hĺbiť 24. mája 1970 a s vŕtaním sa napokon prestalo v 90. rokoch. Projekt bol ukončený nielen rozpadom Sovietskeho zväzu, ale tiež nedostatkom financií. Podľa BBC Future, problém spôsobovali vysoké teploty na úrovni až 180 °C, čo bolo viac, ako vedci predpokladali.
Len pre porovnanie, 12-kilometrový Kolský supervrt vznikal približne 20 rokov, spomína BBC, zatiaľ čo Čína pokorila hranicu 10 kilometrov za menej než 10 mesiacov.
Nahlásiť chybu v článku